13.kapitola
Niall
,,Tak, čo si mi to chcel
povedať?“
,,Nóó...Ako sa ti dnešný
náš menší koncert páčil?“ povedal som odbiehajúc od témy,
pretože som nemal odvahu povedať jej to.
,,Bol super. Úplne
najlepší! Ale myslím, že kvôli tomu si ma sen nevolal.“
,,Nie.“
,,Takže?“
,,Dôvodom prečo som dnes
tak zamrzol keď som ťa uvidel bolo...“
,,Áno?“
,,Dôvodom bolo to, že som
ťa už niekedy videl.“
,,Preto si ostal stáť ako
socha? Veď ľudia sa stretávajú a vidia bežne. Ach. Inak škoda,
že som ťa nevidela. No teraz si to môžeme vynahradiť.“
povedala s úsmevom Em.
,,Jasné.“ teraz som už
stratil aj tú poslednú štipku odvahy. Emilly sa na mňa skúmavo
zahľadela.
,,Naozaj si mi nechcel nič
iné povedať?“
,,Nie. To bolo všetko.“
zaklamal som a na chvíľu sa rozhostilo ticho. Každý sme sa
ponorili do vlastných myšlienok. Po chvíle som si všimol, ako sa
Emilly striasla.
,,Je ti zima? Chceš ísť
dnu?“
,,Nié, to je v pohode. Je
tu fajn a nie je mi zima.“
,,Prosím ťa. Tu máš, daj
si moje sako. To ťa aspoň trošičku zahreje.“
,,Fakt netreba.“
,,Trvám na tom.“ povedal
som rázne.
,,Tak dobre, keď inak
nedáš...“ Zobliekol som si sako a prikryl som ju ním. Keď som
jej ho obliekol z účesu jej vypadol prameň vlasov. Aby jej
nezavadzal, zastrčil som jej ho rukou za ucho. Em sa na mňa usmiala
svojím nádherným úsmevom a povedala: ,,Ďakujem.“
Znova nastalo ticho. Boli
sme pri sebe tak blízko. Vpíjali sme sa jeden, druhému do očí.
Mal som pocit akoby jej oči boli zakaždým krajšie a krajšie.
Chvíľu sme sa na seba iba tak dívali, keď som sa odrazu k nej
začal približovať. Vôkol seba som nič nevnímal. Iba som vedel,
že toto je tá chvíľa, kedy mám Em vyjadriť to čo k nej cítim.
Na moje prekvapenie Emilly spolupracovala. O chvíľu sme boli
oddelený už iba malo medzierkou. Už, už som sa ju chystal
prekonať...
,,To nemyslíš vážne. To
že niekto urobil?“ povedal niekto so smiechom vychádzajúc z
klubu. V tom momente sme sa od seba rýchlo odtiahli a tá kúzelná
chvíľa razom pominula.
,,Asi by som už mala ísť.“
povedal rýchlo Em. ,,Dan na mňa už určite čaká.“ ani nečakala
na moju odpoveď a postavila sa na odchod.
,,Emilly!“ vykríkol som
rýchlo.
,,Och, prepáč. Zabudla
som. Ďakujem, že si mi ho požičal.“ a podala mi moje sako.
,,Nie. Nemyslel som na to.
Ja len... Nešla by si zajtra večer niekde...so mno?“ nesmelo som
sa opýtal.
,,Prepáč, ale nemôžem.“
,,Čo som si myslel? Že sa mi hneď hodí pod nohy? Ona aká nie je.
Iba si sa strápnil Niall.“ karhal som sa v duchu.
,,Ale v nedeľu mám voľno.“
vyhŕkla Emilly. Znova so vo mne rozlial pocit radosti.
,,Fakt? To je super. Tak dáš
mi tvoje číslo? Zajtra ti zavolám a dohodneme sa.“ Zobrala si ôj
mobil a naťukala doň svoje číslo. Uložila sa ako Emilly ;)
,,Môžem si ťa aj
odfotiť?“
,,Áno. Nebude to síce
perfektná fotka ale...“
,,Nehovor hlúposti. Bude
nádherná, uvidíš.“ Odfotil som si ju. Mal som pravdu. Tá fotka
bola krásna.
,,Nechcem od teba utekať,
ale asi by som u fakt mala ísť.“
,,Veď ja tiež. Poďme.“
Zvyšok večera som strávil s chalanmi, no zopár pesničiek som
tancoval s Em. Bola úžasná. No po celý čas mi behala hlavou
jedna myšlienka. Ako to, že sa Harry pozná s Em?
Emilly
Domov som došla až
niekedy o tretej ráno. Bola som taká unavená, že som sa len
prezliekla do pyžama a ľahla si do svoje mäkučkej postieľky.
Ešte raz som si prehrala mysľou dnešný večer. Bol krásny.
Konečne sa mi splnil sen. A akoby toho ešte nebolo dosť, skoro som
pobozkala Nialla. Áno! Ja, Emilly Rolensová som skoro pobozkal
Nialla Horana, najlepšieho chlapca na tejto planéte. Dokonca chce
ísť aj so mnou von! Je to neuveriteľné. Cítim sa, akoby celý
tento život tu v Londýne bol iba sen z ktorého sa onedlho
prebudím.
Takto rozmýšľajúc som sa
ponorila do hlbokého spánku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára