26. Splnený sen

A je tu posledná kapitola. Veľmi dúfam, že sa vám bude páčiť. A odporúčam vám pri nej počúvať pomalé pesničky od chlapcov. :)

                                                              26.kapitola

Emilly
    ,,Áhóój!" zvítala som sa s dievčatami.
,,Páni, vyzeráš nádherne." usmiala sa Perry. Len som sa uchechtla. Radšej som ani nechcela vidieť v akom stave je moja tvár.
,,Tak čo? Udobrení?" Spýtala sa ma potichu Dan.
,,Povedala som mu, že zatiaľ ostaneme iba priateľmi."
,,No.." vzdychla si Dan. ,,Je to na tebe. Ale dávaj si pozor, aby ti neušiel." Neušiel? Nechápavo som pozrela na Dan, no ostala som ticho. Počas začiatku koncertu som sa na to snažila zabudnúť ale to slovo som mala stále v mysli.
Koncert som si neskutočne užívala. Niall...Bol úžasný! A nie len on. Všetci chalani. Tak krásne sa správali ku directionerkám. Splnil sa mi sen. Nikdy by som si nepomyslela, že budem na koncerte One Direction. Ja, ktorá pochádzam z Narnie. Každý mi hovoril, že len nech si snívam, aj tak sa nič z toho nestane. No ja som veriť neprestávala a pozrite kde som dnes. Jediné, čo ma mrzí je môj terajší vzťah s Niallom. Asi by som mu fakt mala odpustiť. No akokoľvek sa snažím, stále tam je tá malá priepasť.
Chalani dospievali One way or another a vracali sa naspäť na predné pódium. Tak nasledovali twitter otázky. Tak som sa nesmiala už strašne dlho. Po celý ten čas som si nemohla nevšímnúť Niallov pohľad. Nevedela som čo mám robiť. Jeho pohľad vo mne vyvolával ohňostroj. Väčšinou som radšej sklonila hlavu a keď som zdvihla pohľad späť smerom k nemu na tvári mal jemný úsmev, ktorý zapríčinil moje začervenanie. Našťastie to nevidel.
„Ďalším songom bude ten, ktorý sa pôvodne nemal spievať, ale na veľké želanie jedného zo skupiny ju dnes budeme spievať." povedal Liam a aréna zaburácala.
„Bude to.....Trudly Madly Deeply!" neverila som. Je to jedna z mojich najobľúbenejších. Zbožňujem ju. A asi nie som sama, pretože všetky dievčatá začali výskať ako šialené. A ja s nimi.
Zrazu všetko utíchlo a ozvali sa prvé tóny.
„Am I sleep am I awake or somewhere in beetween." začal spievať Liam. Niall sa popritom po celý čas pozeral na mňa a potichu mi spieval slová. V tú chvíľu neexistovalo nič ani nikto iný. Iba ja a on. Skončilo Liamovo sólo a nastal Niallov čas.
„Like all those days and weeks and months
I tried to steal a kiss" Už len tieto prvé slová spôsobili, že sa mi slzy nahrnuli do očí. 
„And All those sleepless nights
And daydreams where I pictured this
I'm just the underdog
who finally got the girl
and I am not ashamed to tell it to the world" Teraz som už plakala. Zistila som, že bez Nialla môj život nebude životom. Bol by iba jednou nudnou nekonečnou čiernou nocou. Bez Nialla si svoj život neviem predstaviť. Má v ňom moje čestné miesto. A obsadil celé moje srdce. V tú chvíľu som pochopila, že ho neskutočne milujem a nikdy ho milovať neprestanem. A vedela som, že aj on mňa ľúbi celou svoju dušou a srdcom. Tá čierna diera, ktorá bola medzi nami sa v tieto sekundy preťala. Konečne som Niallovi odpustila. Zbytok piesne som s nimi odspievala a pritom plakala ako malá. Niall si to všimol a nachvíľu sa zatváril nechápavo. Vyzeral tak zlato. Iba som sa naňho cez slzy usmiala a poslala mu vzdušný bozk. Vtedy to už asi pochopil a na tvári sa mu usadil taký veľký a šťatný úsmev, aký som ešte nikdy v živote nevidela. Jeho oči znova žiarili šťastím a prebudil sa v ňom ten malý írsky chlapec. Začal skákať ako bláznivý a celá aréna sa z neho smiala. Chlapci hneď vedeli o čo ide a dali si veľké Horan hug!

Smiala som sa ako bláznivá. Nasledovala pesnička LWWY. Začala som výskať, skákať, robila som všetko možné z toho aká som bola šťastná. Užívala som si ju naplno. Tak chlapci zaspievali ešte zopár ďalších songov a rozlúčili sa s fanúšikmi. A vtedy to nastalo! Ten okamih keď som to všetko mala povedať Niallovi do očí. Trošku som znervóznela a potrebovala kľud. Trošku som počkala a potom keď bola aréna vyprázdnená som si išla sadnúť na jedno zo sedadiel, ktoré bolo pred pódium. Ako som tak sedela a nevnímala čas, rozmýšľala som čo povedať Niallovi. Bude to veľmi ťažké, ale dlhujem mu to. 
Odrazu som na krku pocítila niečí dych. Otočila som sa a tam stál Niall. Jeho zlaté očká na mňa s láskou hľadeli. No bolo v nich vidieť aj trochu nechápavosti a skúmavosti. 
„Niall....Ja niečo ti dlžím. Dlžím ti vysvetlenie."
„Nie, to je v poriadku. Ja ťa...."
„Nie. Chcem aby si ma vypočul." prerušila som ho.
„Tak dobre. Ale asi by som si mal k tebe ísť sadnúť. Nebudeš mať predsa po celý čas vytočenú hlavu." Ani som sa nestihla spamätať a Niall nemotorne liezol cez sedadlo. Zase bol pritom tak zlatý. Som šťastná, že ho mám. No, aspoň dúfam. 
„Táák a už ťa počúvam." povedal Niall. Zhlboka som sa nadýchla a spustila:
„V prvom rade by som sa ti chcela ospravedlniť. Mala som ťa pochopiť a taktiež som nemala len tak odísť a po celé tie mesiace sa ti neozvať. Ďakujem Petrovi, že ma sem dnes zobral, lebo neviem čo by inak bolo. Čo by bolo s nami. Niall, si ten najlepší, najúžasnejší človek na tejto planéte. Ďakujem Pánu Bohu, že ma k tebe priviedol a spojil naše cesty. Už nikdy, nikdy ťa nechcem stratiť. Ani na sekundu ťa už nechcem opustiť. Milujem ťa." povedala som zo slzami v očiach. 
„Emilly. Aj ja ťa milujem. Milujem ťa tak veľmi ako nikoho iného. Chcem aby si po zbytok môjho života stála pri mne. Neviem si bez teba predstaviť svoj život. Tie posledné mesiace boli zaplnené čiernym dymom. No ako sa hovorí na konci tunela býva svetlo. A to aj prišlo. A ja už nikdy nedovolím aby odišlo. Emilly, ľúbim ťa ako nikoho iného. Vezmeš si ma?" Ostala som ticho. Nevedela som čo na to povedať. Niall vytiahol zo zadného vrecka škatuľku. Otvoril ju a v nej bol prsteň. Ten najkrajší aký som videla.
„Niall...ja..." neverila som tomu čo sa tu deje. Odrazu mi akoby všetko svitlo v hlave a ticho som povedala: „Áno." No to ticho sa akoby behom stotiny preťalo a z plných pľúc som vykríkla: „Ááááno." Na tvári som mala ten najväčší a najširší úsmev. Pritiahla som si k sebe Nialla a začala ho vášnivo bozkávať. Pritom som v duchu stále vykrikovala: „Ja sa budem vydávať. Budem si brať Nialla. Budem Emilly Horaaaaaan!" 
Keď sme sa obidvaja ako tak ukľudnili spýtala som sa: „Niall, ale ako to, že máš prsteň? Veď ty si predsa nevedel, že dnes prídem." 
„Kúpil som ho už oveľa skôr. Ešte za čias X-factoru som sa raz prechádzal po meste. Vo výklade som uvidel tento prsteň a vedel som, že tento prsteň bude zdobiť ruku mojej princeznej. Vtedy som ešte nevedel, kto to bude, no vedel som, že tento prsteň je ten pravý. Odkedy som ťa prvý krát videl som na teba nevedel prestať myslieť. Až po čase som pochopil, že ty si moja princezná, ktorej patrí tento prsteň. Pár dní predtým ako sme sa pohádali som ho začal nosiť vo vrecku a začal rozmýšľať o tom, že ťa požiadam o ruku. No potom sa udialo to, čo sa udialo a celá moja predstava o manželstve sa rozplynula. Ty si odišla a mne ostal len prsteň. Odvtedy som ho stále nosil pri sebe a vidíš. Oplatilo sa." dokončil s úsmevom. 

O 2 roky
Niall
„Rýchlo, rýchlo. Veď ona zomrie!" panikáril som.
„Pán Horan. Ukľudnite sa prosím!" hovoril mi doktor.
„Ale ved..."
„Sestrička! Odveďte ho prosím." 
„Tak poďte."
„Nie! Liam povedz im niečo."
„Niall. Sú to doktori vedia čo majú robiť." Bol som veľmi nervózny. Pri tomto okamihu som chcel byť pri Em ale každý ma bral preč. Moje správanie asi fakt nebolo to najlepšie. Ešte by som tam niekde odpadol a to by im vážne nepomohlo. Liam ma posadol na stoličku no ja som hneď vstal a kráčal z jednej strany chodby na druhú. Po chvíli sa otvorili dvere a dnu vtrhli ostatní členovia kapely aj s dievčatami. 
„Tak čo. Je v poriadku?" Nedočkavo sa spýtala Dan.
„Asi. Ešte je na sále."
„Tak čo, ako sa cítite budúci otecko?" podryl ma Lou. Už som mu chcel niečo spýtať keď ho odo mňa s úsmevom odtiahla El. 
„Neboj sa. Bude v poriadku." snažila sa ma upokojiť El. No veľmi to nepomohlo. Liam ma objal okolo pliec a už aj on sa ma snažil ukľudňovať. Neviem čím to bolo, ale on to vždy dokázal. 
Otvorili sa dvere sály a z nich vyšiel doktor. Hneď som pribehol k nemu.
„Tak ako? Je všetko v poriadku?"
„Gratulujem. Od tejto chvíle ste otcom." Všetky bunky vo mne sa zbláznili. Schytil som doktora a z celej sily ho objal. Začal sa smiať a ja som zvolal: „Horan hug!" hneď ku mne všetci pribehli a všetci spolu si dali veľké objatie. V tom som si ale spomenul na mňa čakajúcu mamičku a dieťatko. Vykrútil som sa z objatia a otvoril dvere sály. To čo som tam uvidel mi vyrazilo dych. Na posteli ležala Emilly a v rukách mala naše dieťatko. Pomaly som pristúpil k nej a nevedel som čo mám robiť.
„Tak. A už sme rodičia."
„Áno. To sme.....Páni je nádherný." Povedal som po chvíľke ticha. Jeho veľké modré očká na mňa hľadeli. Vie, že som jeho otec? To sa asi nikdy nedozviem. Moje rozmýšľanie prerušila Em.
„Zober si ho."
„Môžem?" prekvapene som sa spýtal.
„Veď je to tvoj syn." zasmiala sa Em. „Áno, je to môj syn." povedal som si pre seba.
Opatrne som ho chytil do rúk, tak ako mi kázali keď sme chodili na cvičenia. Bol tak malý a ľahký a vyžarovala z neho láska. Chytil som Em za ruku a tým sme vytvorili našu Horan familly. 
Po chvíli sa ozvalo jemné zaklopanie na dvere. Z nich vykukol Liam.
„Môžme?" ticho sa opýtal.
„Poďte ďalej." odpovedal som. Odrazu sa všetci nadšene nahrnuli dnu a začali obdivovať synčeka.
„Je krásny. A tie jeho oči. Celý Niall." Rozplývala sa Perrie a s ňou aj Dan, El a Nancy, Harryho snúbenica. 
„Táák a už by ste nám mohli prezradiť ako sa bude volať prvé dieťa One Direction." nedočkavo povedal Niall.
Pozrel som sa na Emilly. Kývnutím hlavy mi dala náznak aby som to povedal ja.
„Liam. Prvé dieťa One Direction sa bude volať Liam." Dan z očí vytryskli slzy a Liam od toho tiež nebol ďaleko. Vyskočil a objal ma. 
„Ďakujem. Ale nemusel si to robiť."
„Ja viem. Ale chcel som." odpovedal som mu. 
„Tak dieťatko, teda malého Liama sme videli a teraz ich už nechajme samých." povedala El.
„Ááále. Veď on je tak zlatý." povedal Louis, ktorý odkedy vošli do sály z neho nespustil oči a už s ním robil hovadiny. 
„Neboj sa. Ešte sa ho nabažíš." povedala mu El ťahajúc ho von. Tá s nim bude mať ešte veľa roboty.
Keď už všetci vyšli von, nastalo ticho. Práve vtedy som si túto chvíľu vkladal do pamäti, aby som na ňu nikdy nezabudol.
„Som na teba hrdý." povedal som Emilly.
„To ja som hrdá na teba."
„Ale ako?"
„Keby si tu nebol, nebol by tu ani Liam." úprimne mi odpovedala. Naklonil som sa nad ňu a na pery jej vštiepil jemný bozk. „Milujem ťa Emilly Horan." 

Veľmi sa ospravedlňujem, že až dnes pridávam novú časť. Vôbec som nemala čas na písanie. Dúfam, že sa vám časť bude páčiť. A taktiež chcem podotknúť, že sa už blížime k finále! :)

                                                                  25.kapitola

Niall
    Zobudil som sa do krásneho slnečného rána. Dnešný deň bude úžasný a nič mi ho neskazí. Práve dnes večer  máme prvý koncert našho turné. Už sa neviem dočkať keď uvidím všetky tie fanúšičky, ktoré nás stále po tých troch rokoch neopustili.
Vyliezol som z postele a vošiel do kúpeľne. Ako kažé ráno, ani toto nebolo výnimkou. Vyzeral som hrozne. Vliezol som do sprchy a zmyl zo seba všetku špinu. Potom som už iba na seba nechal liať prúd horúcej vody. Ani neviem ako, myšlienkami som zablúdil k Emilly. Nevidel som ju už taký polrok. Zo začiatku mi nechávala správy, no ja som nebol schopný zodvihnúť jej to. A keď som jej potom volal ja, nedvíhala zase ona. Stále mala obsadené. Vedel som, že je medzi nami koniec a snažil som sa na ňu zabudnúť. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké. Myslel som na ňu po celé dni, aj v spánku a celý čas som sa utápal vo vlastnom žiali. Po mesiaci som dospel k tomu, že to nemá zmysel a začal som chodiť do klubov. Opil som sa a aspoň na chvíľu na ňu zabudol. No teraz je to už iné. Je pravda, že na ňu niekedy myslím, no už k nej nič necítim.
Vošiel som do kuchyne. Harry stál pri šporáku a niečo varil.
,,Óóóó vonia to výborne." pochválil som ho.
,,Pretože to robím ja." uškrnul sa Harry. Sadol som si za stôl a čakal. Po chvíli už predo mňa Harry postavil tanier. Palacinky! Tie zbožňujem. Boli poliate čokoládou a šľahačkou, no ja som si ešte pridal. Chutili úžasne.
,,Harry, varíš výborne." povedal som s plnými ústami.
,,Ja viem." zasmial sa Harry. Do kuchyne už dobehli aj ostatní. Každému jednému sa na tvár zjavil velikánsky úsmev. Lou pribehol k Harrymu a chcel mu dať pusu na líce. Nemohol som sa nad nimi dvoma zasmiať.
Keď som sa dosýta najedol, bol najväčší čas odísť do O2 arény. Rýchlo som vybehol do izby a prezliekol tričko. Tepláky som si neprezliekal. Sú oveľa pohodlnejšie ako nohavice.
O chvíľu sme už prichádzali k aréne. Z auta som už videl zopár natešených fanúšičiek. Mal som veľkú chuť vystúpiť a ísť k nim, no vedel som, že nemôžem.
Otvorili sme dvere našej šatne. Zložili sme si veci a išli na pódium. Vyskúšali sme si zopár songov a odišli sme späť do šatne.
,,Hej, Paul. Kde je Peter?" spýtal som sa. Bolo to naozaj čudné, že tu ešte dnes nie je. Väčšinou je tu ako prvý.
,,Príde zachvíľu. Inak, donesie aj svoju neter."
,,A koľko má tá jeho neter rokov?" spýtal sa hneď Harry, zaujatý Paulovou odpoveďou.
,,Harry." trepol ho Louis rukou po hlave. ,,Ty ma chceš podviesť?"
,,Kdeže. Teba? Nikdy." povedal Harry a usmial sa.
Vstúpili sme do šatne, a tam už bola Lou, naša maskérka. Ako prvý si sadol do kresla Harry. Postupne sme sa všetci vystriedali a išli sa obliecť. Zostala nám ešte hodinka času. Boli sme v šatni a čakali. Odrazu sa na dvere niekto zaklopal a otvori dvere. Peter.
,,Čaute chalani. Niekoho som vám sem doniesol." povedal a otvoril dvere. Za nimi stála Emilly vysmiata od ucha k uchu. Keď ma však uvidela, úsmev jej zmizol z pier. Od prekvapenie otvorila ústa dokorán. Nechápal som čo sa deje. Em? Ako to? To je Petrova neter? Emilly? V šatni bolo totálne ticho. Pozerali sme sa na seba a nikto nič nepovedal. Odrazu Em pomaly začali tiecť slzy. Chvíľu tam len tak stála, no potom sa otočila a rozbehla sa.
,,Em!" zakričal som na ňu, no ona nič. Len utekala čo najďalej. Nevediac čo robiť, som sa zúfalo pozrel na chlapcov.
,,Čo tu ešte robíš? Tak bež za ňou." prikázal mi Liam. Rýchlo som kývol hlavou a rozutekal sa za ňou. Blúdil som po celom zákulisí. Nikde som ju nevedel nájsť. Zašiel som do VIP miest a tam som ju uvidel. Sedela za barom skrčená a plakala. Neskutočne ma bolelo vidieť ju takto. Ale prečo? Myslel som, že ju už neľúbil. No teraz som zistil, že som to len potláčal. Myslel som si, že keď začnem piť a chodiť do klubov, zabudnem na ňu a to všetko čo sme spolu zažili. No pravdou bolo, že som to iba potlačil a keď som ju teraz uvidel, moja láska k nej je ešte väčšia.
Pomaly som pristúpil k nej.
,,Em, si vporiadku?"
,,Nechaj ma. Vypadni!" povedala Em cez plač. Vedel som, že chce aby som išiel preč, no nedokázal som. Po chvíľke ticha sa ozvala: ,,Prečo si mi nedvíhal? Volala som ti a ty nič! A potom? Čo to malo znamenať?! Ja som sa doma utápala v žiali a ty si zatiaľ chodil do barov, pil si a zabával sa. Keby si mal aspoň tú česť a zdvihol telefón a povedal mi, že je koniec."
,,Čože? Ja som sa zabával? Vieš si predstaviť čo to pre mňa znamenalo? Videl som ťa bozkávať s Chrisom! Nezdvíhal som preto, lebo som nebol pripravený počuť tvoj hlas. A potom, keď som sa ako tak spamätal som ti chcel zavolať, ale stále si mala obsadené. Vtedy mi došlo, že už so mnou nechceš mať nič spoločné. Vieš, čo to pre mňa bolo? Nadával som sa na seba, prečo som ti vtedy nezdvihol. Tak som začal chodiť do klubov a opíjať sa, aby som na teba zabudol. Ani si nevieš predstaviť aké ťažké to pre mňa bolo. Zobúdzať sa do dní a vedieť, že ťa neuvidím už nikdy v živote." Zase nastalo ticho.
,,Takže, ty si mi volal?" spýtala sa Em potichu.
,,Áno. Každý jeden deň."
,,Ja....stratila som mobil a....musela som si zmeniť číslo. Preto si sa mi nemohol dovolať."
,,Čože?" spýtal som sa od prekvapenia. Em iba prikývla. Musel som si všetko usporiadať v hlave. Po chvíli som však vedel, že to všetko bolo jedno veľké nedorozumenie. To s Chrisom som jej už dávno odpustil.
,,Em...ja..." začal som nesmelo hovoriť. ,,Nikdy som ťa neprestal ani neprestanem ľúbiť. Myslel som si, že som už na teba zabudol. Že ten alkohol mi pomohol na teba zabudnúť, vymazať ťa z môjho srdca a vymazať všetku tú lásku, ktorú som k tebe cítil. No keď som ťa tam dnes uvidel stáť, zase som cítil tie motýliky v bruchu. A boli ešte silnejšie. Zistil som, že alkohol som ťa len viac potláčal do zadu do kúta a myslel som si, že som ťa vymazal zo života. No pravda je, že som ťa po celý ten čas ľúbil. A moja láska sa ešte viac prehĺbila. Em....odpusť mi prosím. Odpusť mi, že som sa vtedy k tebe zachoval ako ten najväčší idiot na svete. Mal som byť pri tebe a nie ťa opustiť. Ľúbim ťa Em a chcem byť s tebou po zbytok môjho života. Budeš mojím dievčaťom?"
,,Niall....neviem čo mám na to povedať. Aj ja ťa ľúbim, ale neviem či dokážem s tebou byť. Aspoň nie teraz. Veľmi si ma vtedy ranil a tá rana ešte nie tak celkom zahojená. Treba tomu čas. Zatiaľ budeme kamarátmi. A časom uvidíme." povedala Em. Zostal som z toho trošku sklamaný. No bol som rád, že budeme aspoň kamaráti.
,,Niáááll!!!!" rýchlo som sa postavil. ,,Poď už! Začíname." povedal Liam.
,,Už?" spýtal som sa prekvapene.
,,Áno, už. Za minút nech si pri nás." a odkráčal. Podal som Em ruku a pomohol vstať. Bola tak zlatá. Rýchlo si utrela oči a pomaly sme sa presunuli na svoje miesta. Ona išla do VIP priestoru za Dan, El a Perrie a ja za chlapcami. Keď som bol pri nich, mal som čudný pocit. Cítil som, že dnes to s Em neskončí iba ako kamarátstvo. A taktiež som vedel, že dnes budem spievať iba pre ňu.

konečne ďalšia časť :D budú tu teraz také menšie skoky v čase v tomto diely :) dúfam, že sa bude páčiť :)

                                                                24.kapitola

o 3 týždne neskôr

Nastúpila som do lietadla. Dnes sme odchádzali do Austrálie. Už sa tam veľmi teším. Je to moje prvé turné. Sadla som si do sedadla. Zachvíľu už prišla aj Dan. Volala s Liamom.

,,Dobre, miláčik. Áno, budem ti každý deň volať. Tak ja už musím ísť. Ľúbim ťa.“povedala Dan s očami lesklými od sĺz. Zase som zosmutnela. Odkedy ma Niall videl s Chrisom sme sa nerozprávali ani nevideli. Skončilo to. A mňa by to malo prestať trápiť. Každý jeden deň som mu nechávala milión odkazov, správ a on ich všetky ignoroval. Ako taká hlupaňa som celé dni preplakala. A čo robil on? Chodil sa zabávať do baru. Všetky tie fotky čo som videla mi lámali srdce. Dan mi hovorila, že to takto určite nie je, no ja jej neverím. Aj keď ma to veľmi bolí, Niall už u mňa skončil. Nechcem mať s ním nič spoločné.

S Chrisom som sa prestala rozprávať. Jediné čo som s ním robila bolo tancovanie, pretože už nebol čas aby nás vymenili.

Vyleteli sme do vzduchu. Spomenula som si na môj let do Londýna. Aká som vtedy bola šťastná, že idem do Londýna a teraz, že z neho odchádzam. Ako som vtedy cítila, že príde nový začiatok a ten aj prišiel, no nie úplne taký aký som ho chcela. No musím si zvyknúť, že v mojom živote šťastie v láske chýba.

O 2 mesiace

Otvorila som vchodové dvere domu.

,,Som domáá!“ šťastná som zakričala. Počula som dupot nôh. Predo mnou sa objavili Mike a Darcy.

,,Ááách, ako ste mi len chýbali. Tak poďte, nech vás vystískam.“ deti sa mi hodili do náručia. Neskutočne mi po tie dva mesiace chýbali. Život v Austrálii sa mi veľmi páčil. Skoro každý deň sme mali koncert a ja som si tam vypĺňala môj sen. Po koncertoch sme niekedy chodili do klubov a užívali si. Cez deň sme mali generálky a potom sme s Dan chodili nakupovať a opaľovať sa na pláž. Liam, ju dokonca pár krát aj prišiel navštíviť. Na Nialla som za tie dva mesiace zabudla. Nemala som tam čas naňho myslieť a konečne som sa tam cez to mohla dostať.

Taktiež som sa veľmi tešila kedy prídem do Londýna. Na ďalší týždeň mi začína škola. Už sa jej neviem dočkať. Čakajú ma tam noví učitelia, kamaráti. Bude to úžasné. No mám aj trošku obavy, či to budem stíhať. Dostala som ďalšiu ponuku, konkrétne od Nicole Scherzinger. Keď mi zavolala a povedala to, bola som celá šťastná. Zase som volala ockovi, či to mám prijať. Povedal, že určite áno. Bude to taký ďalší krok v mojej kariére. A myslím si, že to budem v pohode stíhať.

O týždeň

Dnes som bola prvý krát v škole. Bolo tam všetko úžasné. Tí ľudia, tá atmosféra tam bola neopísateľná. Vkročila som do riaditeľne. Na stoličke sedela milá pani v stredných vekoch.

,,Dobrý deň, Emilly.“ pozdravila ma s úsmevom.

,,Dobrý.“

,,Tak posaďte sa.“ ukázala na stoličku. ,,Už som o vás počula veľmi veľa vecí.“

,,Dúfam, že dobré.“

,,Veľmi dobré. Je pravda, že ste tancovali pre Robbieho Williamsa? A že vám Nicole Scherzinger navrhla spoluprácu?“

,,Áno, je.“

,,Je to vážne úžasné. Čo úžasné, skvelé. Sme veľmi radi, že u nás budete študovať. Na základe videí , ktoré sme videli s vášho turné sme sa rozhodli, že vás presunieme o dve triedy vyššie, takže nastúpite rovno do 3.ročníka. Nerobí sa to, no učiteľská rada s tým súhlasila. Tancujete lepšie ako niektorí naši absolventi a v prvom ročníku by vás bola škoda.“

,,Páni...“ nemala som slov. ,,Ja...nemám slov. Ďakujem.“ nemo som povedala.

,,Tak môžete ísť. Pán učiteľ Lesing vás už očakáva v baletnej sále.“

,,Dovidenia.“ pozdravila som riaditeľku a v očarená som vyšla z kancelárie. Hneď som zavolala ockovi a Thomasovi. Boli z toho nadšení. Takisto nadšení z toho boli aj Anna s Petrom.

O 4 mesiace

Dnes je 23.februára. Odkedy som začala chodiť do školy ubehlo už veľa. Darí sa mi tam musím povedať výborne. Všetci učitelia sú so mnou spokojní a našla som si veľa kamarátov. Takisto chodím na skúšky s Nicole a je to neuveriteľné ale znova tam tancujem s Dan. Aj ona bola vybratá, takže sa môžeme vidieť skoro každý deň. Naše kamarátstvo je ešte hlbšie ako bolo predtým.

,,Em!! Tak poď už, lebo to nestihneme.“ zavolal ma Peter. Ako som už raz spomínala Peter je hlavným ochrankárom nejakej skupiny. Dnes majú koncert a on chce aby som ich spoznala. Aspoň tak mi to povedal. Ešte raz som sa pozrela do zrkadla. Musím uznať, že som vyzerala dobre. Mala som na sebe bledoružové šaty a hore bola čierna čipka. Aby ma neboleli nohy obula som si čierne baleríny. Doladila som k tomu doplnky, mierne som sa nalíčila a svoje veľké hnedé kučery som si nechala voľne padať na plecia. Aby ma Peter už naozaj dlho nemusel čakať, rýchlo som sa nastriekala voňavkou a zbehla dolu.

,,Páni. Vyzeráš nádherne.“ povedala Anna. ,,Určite sa mu budeš ešte viac páčiť.“

,,Prosím?“ nechápala som. Komu, čomu?

,,Nič...“ rýchlo povedala Anna. Niečo sa mi na tom nepáčilo, no nechala som to tak. Vyriešim to keď prídem domov. Nastúpila som do auta. Peter sa po celý čas tak čudne usmieval. Ničomu som nechápala. Po celý čas čo sme sa viezli som bola ticho. Zrazu som uvidela O2 arénu. Takže tu bude ten koncert. Keďže Peter je ochrankár, išli sme zadným vchodom, no prešli sme okolo fanúšikov. Bolo ich stovky. A to ešte ani nezačal koncert. Videla som transparenty, no išli sme rýchlo a ja som nestihal prečítať na koho koncert to vlastne idem. Peter zaparkovali a vystúpili sme. Zaviedol ma dnu, kde bol poriadny rozruch. Všade pobehovali ľudia a pripravovali svetlá a čo ja viem čo ešte. Bol tam ešte väčší rozruch ako pred naším koncertom. Táto skupina musí byť fakt veľmi slávna. Neviem sa dočkať, kto to bude a kedy ich uvidím.

Zastali sme pred nejakými dverami. Peter sa ešte na mňa usmial, zaklopal a otvoril ich. To čo som uvidela, mi totálne vyrazilo dych.

 

                                                    

                                                           Emillyn outfit na koncert 

ďalšia časť :)

                                                 23.kapitola

Niall

Zabuchol som vchodové dvere a rozbehol som sa do izby. Ignoroval som pozdravy chalanov. Boli mi vtedy úplne ukradnuté. Jediné, na čo sa moja myseľ dokázala sústrediť bolo to ako ma Emilly podviedla. Otvoril som dvere svojej izby a hodil sa na posteľ. Zabarikádoval som sa do vankúšov a a ani neviem ako mi z oka vyšla slza. Naposledy som plakal v X-factore. Zaskočilo ma to.

,,Do riti. Ja som ju fakt ľúbil!“ zahrešil som nahlas. Aj keď som nato zabudol pred očami som mal stále Emilly bozkávajúcu Chrisa. Ako mi to mohla urobiť? Ako?

Bol som na ňu strašne nahnevaný no mal som aj malú nádej. A čo keď to čo hovorila, že to nie je tak ako to vyzeralo je pravda? Na vlastné oči som videl ako tam predo mnou plakala. Lámalo mi to srdce. Vidieť ju tam tak zúboženú. Čo keď hovorila pravdu?

Niall, nebuď naivný! Určite to bolo len hra na teba. Hovoril mi môj druhý vnútorný hlas. Mal pravdu. Em to len hrala. Na vlastné oči som videl ako ho bozkáva. Ani sa od neho netrhla!

A ten slizký Chrisov výraz. Nepozdával sa mi od začiatku. A teraz nám to všetko zničil. Všetko!

Ráno som sa prebudil. Znova sa vo mne nahromadili všetky tie pocity a veci čo sa udiali včera. S námahou som sa postavil a šiel si umyť tvár. Pozrel som sa do zrkadla. Vyzeral som hrozne. Oči som mal celé spuchnuté. Chalani sa ma určite začnú vypytovať čo sa mi stalo. To radšej ostanem celý deň zavretý v izbe.

Sadol som si na posteľ a zapol telku. Prepínal som z jedného kanála na druhý. Nakoniec som nechal futbal, no aj tak som ho nevnímal. Myšlienkami som bol stále pri Emilly, a predstavoval som si všetky tie pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili, náš prvý bozk. Aký som bol vtedy šťastný. A to som ešte netušil čo ma bude čakať. Em u mňa skončila. Dal som jej celé svoje srdce a ona ho rozbila na márne kúsky. Už nikdy nebudem môcť milovať. Nikdy.

Emilly

Prebudila som sa na bolesť hlavy. Ležala som na gauči a okolo mňa boli obaly od jedla. Na stole ešte bola zmrzlina, ktorú som včera nedojedla. Zobrala som si ju. Aspoň trochu mi to pomáhalo.

No pri myšlienke, že som stratila Nialla, mi stále ostávalo zle. Ako som mohla byť taká sprostá? Prečo som to Chrisovi dovolila? Keby som nebola taká hlúpa a povedala mu to, nič z toho by sa nedialo.

Zobrala som zo stola mobil a zavolala Niallovi. Nedvíhal. Čo som si mohla myslieť? Po polhodine vyvolávania mu, som to vzdala. Nemalo to zmysel. Niall so mnou skončil. Jediné čo mi práve v tej chvíli ostalo, bolo jedlo.

Horko-ťažko som vstala a vošla do kuchyne. Z poličky som vybrala popcorn a dala ho do mikrovlnky. Za ten čas som si zapla film The Notebook. Na žiadnu komédiu som nemala chuť. Chcela som iba plakať.

Skončil film a v dome nastalo ticho. Okolo seba som nikoho nemala. Bola som iba ja. Plačúca a úbohá. Odrazu ticho prebili kľúče, ktoré zapraskali v zámku. Rýchlo som sa obzrela kto to je. Otvorili sa dvere a ja som čakala to najhoršie. Zlodej!

No na moje prekvapenie spoza dverí vykukol Mike s Darcy.

,,Deti!“ skríkla som a rozbehla sa k nim. Ešte viac som sa rozplakala. Chytila som ich do náručia.

,,Tak ste mi chýbali!“ vzlykala som.

,,Sme doma!“ povedal Peter s úsmevom, no ten mu hneď zamrzol keď ma uvidel. Veď bodaj by nie! Vyzerala som ako strašidlo.

,,Ja...“ začala som. Peter len ku mne podišiel a objal ma.

,,Preboha, Em! Čo sa ti stalo?“ vykríkla s hrôzou Anna. Zobrala som ju za ruku a zaviedla ju do izby. Tam som si sadla na posteľ a s plačom som spustila. Povedala som jej všetko čo sa tu odohrávalo pokým boli preč. Na perách sa mi usadil úsmev, keď som jej rozprávala o našom prvom bozku, výletoch.

,,Bolo to všetko krásne a dokonalé...No potom sa to stalo. Niall ma videl s Chrisom sa bozkávať. Chcela som ho od seba odohnať preč, no nedovolil mi to. A vtedy sa tam objavil Niall. Povedal...“ vzlykala som. ,,Že ma už nikdy nechce vidieť.“ znova mi z očí vytryskli slzy.

,,Em...“ objala ma Anna. ,,Neboj sa...Bude to v poriadku. Len mu to všetko musíš vysvetliť.“

,,Skúšal som. Volala som mu celú polhodinu no on nezdvíhal. Je na mňa nahnevaný. Určite sa na mňa už v živote nebude chcieť pozrieť a neodpustí mi.“

,,Na to je treba čas. Čas to spraví, uvidíš.“ povzbudzovala ma Anna, no jej slová boli márne.

enjoy :)
                                                            22.kapitola

Po tomto trapase s Harrym ma Chris zaviedol do parku. Prechádzali sme aj okolo našej fontány. Na toto miesto nikto nezabudnem. Tu som sa prvý krát stretla s Niallom.

Chris ma zaviedol až kore na kopec. Bol z tamaď krásny výhľad. Pomohla som mu rozprestrieť deku a vtedy mi to došlo.

,,Ááá...takže ty si nám naplánoval piknik.“

,,Óóó, si chytré dievča.“ zasmial sa Chris. Sadli sme si na deku a z tašky vybral vianočku s maslom. Zbožňujem vianočku. Ďalej vybral ľadový čaj, sendviče, pomarančový džúš, jahody a čokoládu.

,,Páni! Ty si toho ale priniesol.“ bola som v údive.

,,Môžeš si vybrať.“

Pomaly sme jedli a smiali sa. Cítila som sa veľmi dobre. Bolo to také ako predtým, keď sme sa spoznali. Chris bol ku mne veľmi milý. Pravdaže som myslela nato, čo som mu chcela povedať, nech sa nesnaží, že ľúbim Nialla a som s ním šťastná, no nedokázala som to. Nechcela som tú príjemnú atmosféru pokaziť.

Sedeli sme tam asi dve hodiny a stvárali sme hlúposti. Nakoniec nám ostal už iba kúsok vianočky.

,,Poď.“ chytil ma Chris, držiaci vianočku, za ruku a začal utekať.

,,Počkaj...“ smiala som sa. ,,Čo s tou dekou?“

,,Potom sa po ňu vrátime.“ zakričal Chris a ďalej utekal. Zastali sme až pri rybníku. Chris odlomil z vianočky a hodil ju do vody. Kŕdeľ kačiek hneď priletel ku kúsku a začal sa oňho biť. Podal mi vianočku, aby som im ju mohla hodiť aj ja. Zase sme sa pritom nasmiali, až nás boleli bruchá.

,,Už by som mala ísť. Stmieva sa.“ povedala som.

,,Odprevadím ťa.“ Kráčali sme popri sebe. Medzi nami bolo ticho, no nebolo mi príjemné. Nebolo také ako pri Niallovi. Zase som nad ním rozmýšľala. Chýbal mi. Dnes večer mu ešte zavolám.

Zase do mňa prenikli obavy. Čo keď mu Harry niečo povie? A čo keď už povedal? Rýchlo som to zahnala do kúta hlavy. Ani neviem ako, už sme stáli pred mojím domom. Chris ma odprevadil až k dverám. Tam sme zastali a zadíval sa na mňa. Nevedela som čo povedať.

,,Dnes som sa bavil.“

,,Áno aj ja. To kŕmenie bolo úžasné.“ zasmiala som sa. Znova nastalo ticho. Chris sa mi pozeral hlboko do očí. Bolo mi to nepríjemne, no nevedela som odvrátiť pohľad. Odrazu sa ku mne začal približovať. Ja som tam stála ako socha. Jediné čo som vnímala bolo silne blikajúce červené svetlo v mojej hlave. Vedela som, že to čo nasleduje nie je dobré. No bolo neskoro. Chris sa prilepil na moje pery. No ja som nič nerobila. Nespolupracovala som. Iba som tam tak stála. Vtedy sa mi pred očami zjavila Niallova tvár a ja som si uvedomila čo robím a snažila som sa ho od seba odsrčiť, keď niekto povedal.

,,Ty hajzel!“ Pozrela som sa kto to hovorí. Niall! Toto nie je dobré. Toto vôbec nie je dobré. Pozrela som sa na Chrisa. Ten mal na tvári ironický víťazoslávny úsmev.

,,Nevieš, že zadané holky sa nemajú bozkávať?“ V Niallových očiach bolo vidieť hnev.

,,Niall, prepáč ja...“ rýchlo som k nemu priskočila no on sa len ustúpil dozadu.

,,A ty sa tiež netvár ako neviniatko. Kľudne ho tu bozkávaš! A ja som si myslel, že ma ľúbiš.“

,,Niall.“ plakala som. Nedokázala som zastaviť ten vodopád sĺz. Zranila som Nialla. Zranila som jeho city. Teraz keď bolo konečne všetko fajn, zase sa to posralo. Bola som na seba nesmierne nahnevaná. Prečo som taká sprostá? Prečo som to Chrisovi dovolila?

,,Niall, prepáč...nie je to tak ako si myslíš.“ Ach, aké pochabé slová. Tomuto Niall určite neuverí. Neverila by som tomu ani ja. No, čo mám povedať? Čo?

,,Ha, že nie je to tak ako si myslím.“ z očí mu sršal hnev. ,,Mám zdravé oči. Videl som čo ste práve robili.“

,,Niall!“ vzlykala som.

,,Vieš čo? Nič nehovor. Nechcem nič počuť. A už nikdy ťa vidieť.“ obrátil sa a odkráčal.

,,Niaall!“ utekala som no nevládala som bežať. Spadla som na zem a jediné čo som vedela bol plač. Slzy sa mi rinuli z očí jedna radosť. Prečo? Bože prečo?

,,Em? Si v poriadku?“ prikročil ku mne Chris. Pozbierala som všetku svoju silu a vstala som.

,,Vypadni.“

,,Em ja...“ snažil sa brániť Chris. V očiach mu bolo vidno radosť. To ma rozzúrilo ešte viac.

,,Povedal som ti, že máš vypadnúť!“ už som kričala. ,,Padaj mi z očí. Už nikdy ťa nechcem vidieť. Počuješ? Nikdy! Ty sviniar!“ Chris sa na mňa pozeral tými svojimi očami, teraz mne už odpornými. Nezbilo mu nič iné, len ísť preč. Rozutekala som sa k dverám. Rýchlo som ich otvorila a zabuchla. Hodila som na podlahu kľúče a skĺzla na zem. Takto môj príbeh lásky nemal skončiť. Takto nie.

je tu ďalšia časť :)

                                                             22.kapitola

Ako každé ráno, aj dnes som sa prebudila na zvonenie budíka. Rýchlo som ho vypla neochotne sa vytrepala z postele. Zase som mala v mysli Nialla. Dokonca sa mi s ním aj snívalo. Keď si spomeniem na to, ako mi povedal Ľúbim ťa, na tvári sa mi vyčarí široký úsmev a správam sa ako nafetovaná.

Už som rozmýšľala či je hore, aby som mu zavolala či niekam poobede nezájdeme, no v tom som si spomenula, že som sľúbila Chrisovi, že s ním dnes zájdem von. Smutne som položila mobil na stôl a išla sa osprchovať. Rýchlo som si vysušila vlasy a vybrala si úbor na dnes. Neskôr na prezlečenie som si zobrala obyčajné modré rifle, čierny nátelník a svetrík, keďže som sa nechcela nejak vyobliekať. Ešte som sa trošku upravila, najedla sa a vyrazila z domu. Mala som dosť času, tak som sa rozhodla prejsť. Ako som tak išla pomedzi domy, uvidela som na konci cesty zmrzlinové auto. Bolo presne také, ako som videla vo filmoch. Nikdy som nedúfala, že ho niekedy uvidím, a stalo sa. Rýchlo som sa k nemu rozbehla, ako malé dieťa. Zastavila som presne pred ním. Ústa som mala dokorán otvorené, od tých všetkých príchutí, aké mali v ponuke. Až neskôr som si všimla predavača, ktorý na mňa divne pozeral.

,,Dáte si niečo?“

,,Áno. Len si neviem vybrať.“

,,Tak teda prosím rýchlo, za vami stojí rad.“

,,Dobre. Dám si teda hmm....citrónovú, čokoládovú, ďalej pomarančovú, kiwi a ešte...ešte jogurtovú.“ vydýchla som si. Bolo to strašne ťažké.

,,Môžem sa spýtať? Ste tu každý deň?“

,,Nie. Iba utorky, štvrtky a soboty. Ach tak. Dobre ďakujem.“ podala som mu peniaze a zobrala si svoju zmrzlinu. Musím tu niekedy zobrať Nialla. Určite bude takisto omámený ako ja.

So zmrzkou v ruke som si pomaly vykračovala k budove, kde nacvičujeme. Otvorila som dvere sály. Na moje prekvapenie, tam ešte nikto nebol. Tak to sa mi v posledných dňoch nestáva, aby som prišla ako prvá. Využila som to a sadla si na perapetu okna. Vyžívala som sa v tomto tichu a pritom dojedala zmrzlinu. Vložila som si slúchatká do uší a započúvala sa do Moments. Táto pesnička ma vždy dokáže rozplakať. Je plná emócií a pocitov. Cítila som, ako mi po chvíli stekali slzy po tvári. Spomenula som si na Nialla a cez slzy usmiala. Chcela som ho v tej chvíli mať pri sebe, aby ma objal a pobozkal. Zavrela som oči a aspoň si to predstavovala, to ako sa naše pery....

,,Ahoj Em!“ vykríkol niekto a ja som sa tak zľakla, až som neudržala rovnováhu a celou silou padla na zem.

,,Bože, prepáč.“ pribehol ku mne niekto. Až keď som zdvihla hlavu, cez pramene vlasov som uvidela Chrisa s zhrozením výrazom tváre.

,,Em, si v poriadku?!“ povedal preľaknuto. ,,Prepáč, nechcel som ťa vyrušiť. Ty si plakala?“

,,Nie a to je v pohode.“ rýchlo som odvetila a postavila sa na vlastné nohy.

,,Trošku ma bolí zadok, ale to prejde.“ snažila som sa povedať s úsmevom.

,,Mám ti ho pofúkať?“ povedal Chris flirtovne.

,,Och, nie...netreba.“ odpovedala som a aby som sa vyhla ďalšej trápnej situácii, rýchlo som zobrala tašku a od kráčala do šatne. Zabuchla som dvere a ďakovala zato, že nám predvčerom rozdelili šatne. Neviem si predstaviť, žeby som sa s ním mala v jednej miestnosti prezliekať. Aby to nevyznelo tak, že som sa ho zľakla, keď som sa prezliekla vyšla som von. Našťastie do sály už prichádzali ďalší a spolu s nimi aj Dan. Pribehla som k nej a objala ju.

,,Ahóóój!“

,,Čau!“ povedala Dan a dali si náš pozdrav.

,,Inak Dan, pozývame teba aj Liama s Niallom na večeru, ako poďakovanie zato, že si nás zoznámila. Potom si spolu dohodneme nejaký dátum.“

,,Tak to je super, ale nemusíte si robiť starosti.“

,,Žiadne starosti. Už sa teším.“ povedala som s úsmevom a nechala ju ísť sa prezliecť. Zase som ostala s Chrisom sama.

,,Táák...“ podišiel ku mne. ,,Dúfam, že si nezabudla na dnešné poobedie.“

,,Niéé, kdeže.“

,,Tak to je fajn. Už sa teším.“ ešte na mňa žmurkol a od kráčal k chalanom. Cítila som sa veľmi čudne. Viem, že sa Chrisovi páčim a chce ma. No ja mám Nialla. Bude to ťažké, no dnes poobede mu to budem musieť všetko pekne vysvetliť.

                                             

                                               

Emillyno oblečenie na poobedie s Chrisom

        

,,Ideme?“ spýtal sa Chris.

,,Jasné. Len sa rozlúčim s Dan.“

,,Tak ja idem.“ povedala som Dan.

,,Držím prsty.“ povedala pozerajúc na Chrisa. ,,Držím prsty s objasňovaním.“ povedala.

,,Ďakujem. Dúfam, že to pochopí.“ Dan bola moja najlepšie kamarátka, takže aj vedela o všetkých mojich pocitoch a aj o tom, ako som na tom s Chrisom.

Otvoril mi dvere Starbucksu. Veľmi som sa nepotešila, pretože som nemala chuť na mastné jedlá.

,,Počkaj, hneď som tu.“ povedal a odbehol niekde dozadu. Postávala som tam a čakala naňho. Zachvíľu vybehol. Ja som si už sadala k stolu.

,,Nie Em. Nesadaj si. Neostávame tu. Len som doniesol kamarátovi jeden film.“

,,Aha. Tak fajn.“ potešila som sa. Zastali sme pred supermarketom.

,,Počkaj tu, dobre? Hneď som späť.“ povedal a vbehol doňho. Sadla som si na lavičku a čakala.

Ako som tak sedela, na ramene som pocítila nieču ruku. Otočila som sa.

,,Harry?“ Ostala som prekvapená. ,,Čo tu ty robíš?“

,,Išiel som nakúpiť. Niall ma vyhnal. Včera mi umyl auto, takže teraz zase ja mu budem pre odmenu chodiť celý týždeň nakupovať.“

,,Jááj. Typický Niall.“ zasmiala som sa.

,,A ty tu čo robíš?“

,,Ja...“

,,Som tu!“ povedal prichádzajúci Chris. Zastavil sa však, keď uvidel Harryho.

,,Ty?“ Zdalo sa mi to, alebo to naozaj povedal tak znechutene?

,,Áno ja.“ povedal Harry ignorujúc jeho tón hlasu. ,,Tak ja už pôjdem. Nebudem vás vyrušovať.“ povedal a zmätene sa na mňa pozrel. V jeho očiach som videla nevyslovenú otázku: ,,Čo to má znamenať?“

,,Nie nevyrušuješ.“ rýchlo som povedala cítila som sa zle. Len dúfam, že to nepovie Niallovi. Bude si myslieť, že mu zahýbam. A to je to najhoršie čo môže byť.

ďalšia kapitolka :) a prajem vám peknú Veľkú Noc :)

                                                           21.kapitola

Zastavili sme pred nejakým, mne neznámym barom. Niall ako pravý gentleman, rýchlo vyskočil z auta, aby mi mohol otvoriť dvere.

,,Ďakujem.“ usmiala som sa naňho.

,,Za takéto veci sa neďakuje.“ šepol mi do ucha a pobozkal ma. Zase ma tým úplne omámil.

Vošli sme dnu. Bolo tu dosť ticho.

,,Je to môj obľúbený bar. Vlastní ho kamarát. Nie je tu veľa ľudí, ale je úžasný. Poď zoznámim ťa s ním.“ kráčala som za Niallom. O chvíľu sme zastali pred barom. Za ním stál vysoký čiernovlasý chalan. Vyzeral milo.

,,Ahóój!“ podali si ruky. ,,Tak čo ako idú kšefty, John?“

,,Och, celkom fajn. A ktože je táto pekná dáma?“ upriamil na mňa John pohľad.

,,Táto pekná dáma, je Emilly. Moja priateka.“

,,Ach, to ty si tá Emilly? To je tá Emilly o ktorej mi tu stále básniš?“

,,Áno, to je ona.“ povedal Niall trochu nesmelo. Nemohla som sa nezazsmiať.

,,Tak ty o mne stále básniš? Hmm...“ povedala som a objala Johna na zoznámenie.

,,Nechceš si ísť niekde sadnúť? Čo najďalej od tohto tu?“

,,Ale Niall, ja hovorím len pravdu.“ povedal som smiechom obranne John.

,,Niekedy jej hovoríš až priveľa.“ Nad touto situáciou som sa mohla len smiať. Lichotilo mi to, ako ma Niall opisoval Johnovi. No radšej som do toho viac nerýpala, aj keď ma to nutkalo.

Niall vybral stôl vzadu, aby sme mali súkromie. Tento bar bol super aj tým, že sme si tu mohli dať pizzu. Keďže sme boli hladní, zobrali sme si tú najväčšiu akú dávali. Keď nám ju priniesli, otvorila som ústa dokorán. Bola naozaj velikánska. A ako úžasne voňala!

Schuti som sa do nej zahryzla. Bola úžasná. Pizza mi už tak chýbala.

Zrazu som si spomenula na to, na čo som sa chcela Nialla opýtať.

,,Niall?“ začala som neisto.

,,Án?“ povedal s plnými ústami.

,,Pamätáš sa na naše prvé stretnutie?“

,,Ako by som si nepamätal. Všimol som si ťa aj cez tu fúru ľudí.“

,,Fúru? Veď sme tam boli len ty a ja a zopár okoloidúcich. Ty si na to nepamätáš?“ povedala som zhrozene.

,,Zlato, ešte teraz ťa mám pred očami, ako si tám stála s kuframi v rukách.“

,,S kuframi?“ nechápala som.

,,Áno. S kuframi na letisku.“

,,Počkať, počkať, počkať. Aké kufre? Aké letisko?“

,,Tam som ťa prvý krát videl. Bolo to koncom júna, keď sme mi prileteli z Ameriky. Stáli sme v hale a zrazu som si ťa všimol. Niekomu si volala.“

,,Čože? Vy ste tam vtedy boli? Tak to vás som videla. Zdali ste sa mi nejakí povedomí.“

,,A potom sme sa stretli v parku. Hneď som ťa spoznal. Nevieš si predstaviť aký som bol nahnevaný, keď som ti nedal svoje číslo.“

,,Musím sa priznať, že odvtedy v parku, som na teba často myslela. Tvoj krásny úsmev sa mi vryl do pamäti. Bol mi vtedy nejaký známi, no v tom zhone som si nevedela spomenúť. Som taká šťastná, že môžeme byť spolu. A zato môžeme ďakovať Danielle.“

,,To teda áno. Ani sme sa jej nepoďakovali. Musíme ju aj Liama, niekedy pozvať na večeru.“

,,Máš pravdu.“ povedala som a pobozkala ho. V bozku bolo cítiť pizzu. Bol to pizzový bozk. A bol krásny. Tak ako všetky ostatné.

Keď sme sa odlepili, Niall znova začala jesť pizzu. Ja som jej už mala dosť, tak som sa len na neho pozerala. Bol taký zlatý pri jedení. Jasné, ja zjem tiež veľa, no na Nialla nemám. Naňho nemá nikto.

Po chvíli na mňa Niall hodil spýtavi pohľad alá čo je?

,,Rozmýšľam kde to všetko dávaš. A aký si pritom zlatý.“ usmiala som sa. Pritiahol si ma k sebe a zase mi vštepil ďalší bozk. Pomedzi bozk som sa usmiala a povedala: ,,Ľúbim ťa.“

,,Aj ja teba.“ Táto veta ma hriala v srdiečku ešte po celý večer.