Splnenie sna

sobota 20. apríla 2013

konečne ďalšia časť :D budú tu teraz také menšie skoky v čase v tomto diely :) dúfam, že sa bude páčiť :)

                                                                24.kapitola

o 3 týždne neskôr
Nastúpila som do lietadla. Dnes sme odchádzali do Austrálie. Už sa tam veľmi teším. Je to moje prvé turné. Sadla som si do sedadla. Zachvíľu už prišla aj Dan. Volala s Liamom.
,,Dobre, miláčik. Áno, budem ti každý deň volať. Tak ja už musím ísť. Ľúbim ťa.“povedala Dan s očami lesklými od sĺz. Zase som zosmutnela. Odkedy ma Niall videl s Chrisom sme sa nerozprávali ani nevideli. Skončilo to. A mňa by to malo prestať trápiť. Každý jeden deň som mu nechávala milión odkazov, správ a on ich všetky ignoroval. Ako taká hlupaňa som celé dni preplakala. A čo robil on? Chodil sa zabávať do baru. Všetky tie fotky čo som videla mi lámali srdce. Dan mi hovorila, že to takto určite nie je, no ja jej neverím. Aj keď ma to veľmi bolí, Niall už u mňa skončil. Nechcem mať s ním nič spoločné.
S Chrisom som sa prestala rozprávať. Jediné čo som s ním robila bolo tancovanie, pretože už nebol čas aby nás vymenili.
Vyleteli sme do vzduchu. Spomenula som si na môj let do Londýna. Aká som vtedy bola šťastná, že idem do Londýna a teraz, že z neho odchádzam. Ako som vtedy cítila, že príde nový začiatok a ten aj prišiel, no nie úplne taký aký som ho chcela. No musím si zvyknúť, že v mojom živote šťastie v láske chýba.

O 2 mesiace
Otvorila som vchodové dvere domu.
,,Som domáá!“ šťastná som zakričala. Počula som dupot nôh. Predo mnou sa objavili Mike a Darcy.
,,Ááách, ako ste mi len chýbali. Tak poďte, nech vás vystískam.“ deti sa mi hodili do náručia. Neskutočne mi po tie dva mesiace chýbali. Život v Austrálii sa mi veľmi páčil. Skoro každý deň sme mali koncert a ja som si tam vypĺňala môj sen. Po koncertoch sme niekedy chodili do klubov a užívali si. Cez deň sme mali generálky a potom sme s Dan chodili nakupovať a opaľovať sa na pláž. Liam, ju dokonca pár krát aj prišiel navštíviť. Na Nialla som za tie dva mesiace zabudla. Nemala som tam čas naňho myslieť a konečne som sa tam cez to mohla dostať.
Taktiež som sa veľmi tešila kedy prídem do Londýna. Na ďalší týždeň mi začína škola. Už sa jej neviem dočkať. Čakajú ma tam noví učitelia, kamaráti. Bude to úžasné. No mám aj trošku obavy, či to budem stíhať. Dostala som ďalšiu ponuku, konkrétne od Nicole Scherzinger. Keď mi zavolala a povedala to, bola som celá šťastná. Zase som volala ockovi, či to mám prijať. Povedal, že určite áno. Bude to taký ďalší krok v mojej kariére. A myslím si, že to budem v pohode stíhať.

O týždeň
Dnes som bola prvý krát v škole. Bolo tam všetko úžasné. Tí ľudia, tá atmosféra tam bola neopísateľná. Vkročila som do riaditeľne. Na stoličke sedela milá pani v stredných vekoch.
,,Dobrý deň, Emilly.“ pozdravila ma s úsmevom.
,,Dobrý.“
,,Tak posaďte sa.“ ukázala na stoličku. ,,Už som o vás počula veľmi veľa vecí.“
,,Dúfam, že dobré.“
,,Veľmi dobré. Je pravda, že ste tancovali pre Robbieho Williamsa? A že vám Nicole Scherzinger navrhla spoluprácu?“
,,Áno, je.“
,,Je to vážne úžasné. Čo úžasné, skvelé. Sme veľmi radi, že u nás budete študovať. Na základe videí , ktoré sme videli s vášho turné sme sa rozhodli, že vás presunieme o dve triedy vyššie, takže nastúpite rovno do 3.ročníka. Nerobí sa to, no učiteľská rada s tým súhlasila. Tancujete lepšie ako niektorí naši absolventi a v prvom ročníku by vás bola škoda.“
,,Páni...“ nemala som slov. ,,Ja...nemám slov. Ďakujem.“ nemo som povedala.
,,Tak môžete ísť. Pán učiteľ Lesing vás už očakáva v baletnej sále.“
,,Dovidenia.“ pozdravila som riaditeľku a v očarená som vyšla z kancelárie. Hneď som zavolala ockovi a Thomasovi. Boli z toho nadšení. Takisto nadšení z toho boli aj Anna s Petrom.

O 4 mesiace
Dnes je 23.februára. Odkedy som začala chodiť do školy ubehlo už veľa. Darí sa mi tam musím povedať výborne. Všetci učitelia sú so mnou spokojní a našla som si veľa kamarátov. Takisto chodím na skúšky s Nicole a je to neuveriteľné ale znova tam tancujem s Dan. Aj ona bola vybratá, takže sa môžeme vidieť skoro každý deň. Naše kamarátstvo je ešte hlbšie ako bolo predtým.
,,Em!! Tak poď už, lebo to nestihneme.“ zavolal ma Peter. Ako som už raz spomínala Peter je hlavným ochrankárom nejakej skupiny. Dnes majú koncert a on chce aby som ich spoznala. Aspoň tak mi to povedal. Ešte raz som sa pozrela do zrkadla. Musím uznať, že som vyzerala dobre. Mala som na sebe bledoružové šaty a hore bola čierna čipka. Aby ma neboleli nohy obula som si čierne baleríny. Doladila som k tomu doplnky, mierne som sa nalíčila a svoje veľké hnedé kučery som si nechala voľne padať na plecia. Aby ma Peter už naozaj dlho nemusel čakať, rýchlo som sa nastriekala voňavkou a zbehla dolu.
,,Páni. Vyzeráš nádherne.“ povedala Anna. ,,Určite sa mu budeš ešte viac páčiť.“
,,Prosím?“ nechápala som. Komu, čomu?
,,Nič...“ rýchlo povedala Anna. Niečo sa mi na tom nepáčilo, no nechala som to tak. Vyriešim to keď prídem domov. Nastúpila som do auta. Peter sa po celý čas tak čudne usmieval. Ničomu som nechápala. Po celý čas čo sme sa viezli som bola ticho. Zrazu som uvidela O2 arénu. Takže tu bude ten koncert. Keďže Peter je ochrankár, išli sme zadným vchodom, no prešli sme okolo fanúšikov. Bolo ich stovky. A to ešte ani nezačal koncert. Videla som transparenty, no išli sme rýchlo a ja som nestihal prečítať na koho koncert to vlastne idem. Peter zaparkovali a vystúpili sme. Zaviedol ma dnu, kde bol poriadny rozruch. Všade pobehovali ľudia a pripravovali svetlá a čo ja viem čo ešte. Bol tam ešte väčší rozruch ako pred naším koncertom. Táto skupina musí byť fakt veľmi slávna. Neviem sa dočkať, kto to bude a kedy ich uvidím.
Zastali sme pred nejakými dverami. Peter sa ešte na mňa usmial, zaklopal a otvoril ich. To čo som uvidela, mi totálne vyrazilo dych.
 
                                                    

                                                           Emillyn outfit na koncert 

štvrtok 11. apríla 2013

ďalšia časť :)

                                                 23.kapitola

Niall
Zabuchol som vchodové dvere a rozbehol som sa do izby. Ignoroval som pozdravy chalanov. Boli mi vtedy úplne ukradnuté. Jediné, na čo sa moja myseľ dokázala sústrediť bolo to ako ma Emilly podviedla. Otvoril som dvere svojej izby a hodil sa na posteľ. Zabarikádoval som sa do vankúšov a a ani neviem ako mi z oka vyšla slza. Naposledy som plakal v X-factore. Zaskočilo ma to.
,,Do riti. Ja som ju fakt ľúbil!“ zahrešil som nahlas. Aj keď som nato zabudol pred očami som mal stále Emilly bozkávajúcu Chrisa. Ako mi to mohla urobiť? Ako?
Bol som na ňu strašne nahnevaný no mal som aj malú nádej. A čo keď to čo hovorila, že to nie je tak ako to vyzeralo je pravda? Na vlastné oči som videl ako tam predo mnou plakala. Lámalo mi to srdce. Vidieť ju tam tak zúboženú. Čo keď hovorila pravdu?
Niall, nebuď naivný! Určite to bolo len hra na teba. Hovoril mi môj druhý vnútorný hlas. Mal pravdu. Em to len hrala. Na vlastné oči som videl ako ho bozkáva. Ani sa od neho netrhla!
A ten slizký Chrisov výraz. Nepozdával sa mi od začiatku. A teraz nám to všetko zničil. Všetko!
Ráno som sa prebudil. Znova sa vo mne nahromadili všetky tie pocity a veci čo sa udiali včera. S námahou som sa postavil a šiel si umyť tvár. Pozrel som sa do zrkadla. Vyzeral som hrozne. Oči som mal celé spuchnuté. Chalani sa ma určite začnú vypytovať čo sa mi stalo. To radšej ostanem celý deň zavretý v izbe.
Sadol som si na posteľ a zapol telku. Prepínal som z jedného kanála na druhý. Nakoniec som nechal futbal, no aj tak som ho nevnímal. Myšlienkami som bol stále pri Emilly, a predstavoval som si všetky tie pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili, náš prvý bozk. Aký som bol vtedy šťastný. A to som ešte netušil čo ma bude čakať. Em u mňa skončila. Dal som jej celé svoje srdce a ona ho rozbila na márne kúsky. Už nikdy nebudem môcť milovať. Nikdy.

Emilly
Prebudila som sa na bolesť hlavy. Ležala som na gauči a okolo mňa boli obaly od jedla. Na stole ešte bola zmrzlina, ktorú som včera nedojedla. Zobrala som si ju. Aspoň trochu mi to pomáhalo.
No pri myšlienke, že som stratila Nialla, mi stále ostávalo zle. Ako som mohla byť taká sprostá? Prečo som to Chrisovi dovolila? Keby som nebola taká hlúpa a povedala mu to, nič z toho by sa nedialo.
Zobrala som zo stola mobil a zavolala Niallovi. Nedvíhal. Čo som si mohla myslieť? Po polhodine vyvolávania mu, som to vzdala. Nemalo to zmysel. Niall so mnou skončil. Jediné čo mi práve v tej chvíli ostalo, bolo jedlo.
Horko-ťažko som vstala a vošla do kuchyne. Z poličky som vybrala popcorn a dala ho do mikrovlnky. Za ten čas som si zapla film The Notebook. Na žiadnu komédiu som nemala chuť. Chcela som iba plakať.
Skončil film a v dome nastalo ticho. Okolo seba som nikoho nemala. Bola som iba ja. Plačúca a úbohá. Odrazu ticho prebili kľúče, ktoré zapraskali v zámku. Rýchlo som sa obzrela kto to je. Otvorili sa dvere a ja som čakala to najhoršie. Zlodej!
No na moje prekvapenie spoza dverí vykukol Mike s Darcy.
,,Deti!“ skríkla som a rozbehla sa k nim. Ešte viac som sa rozplakala. Chytila som ich do náručia.
,,Tak ste mi chýbali!“ vzlykala som.
,,Sme doma!“ povedal Peter s úsmevom, no ten mu hneď zamrzol keď ma uvidel. Veď bodaj by nie! Vyzerala som ako strašidlo.
,,Ja...“ začala som. Peter len ku mne podišiel a objal ma.
,,Preboha, Em! Čo sa ti stalo?“ vykríkla s hrôzou Anna. Zobrala som ju za ruku a zaviedla ju do izby. Tam som si sadla na posteľ a s plačom som spustila. Povedala som jej všetko čo sa tu odohrávalo pokým boli preč. Na perách sa mi usadil úsmev, keď som jej rozprávala o našom prvom bozku, výletoch.
,,Bolo to všetko krásne a dokonalé...No potom sa to stalo. Niall ma videl s Chrisom sa bozkávať. Chcela som ho od seba odohnať preč, no nedovolil mi to. A vtedy sa tam objavil Niall. Povedal...“ vzlykala som. ,,Že ma už nikdy nechce vidieť.“ znova mi z očí vytryskli slzy.
,,Em...“ objala ma Anna. ,,Neboj sa...Bude to v poriadku. Len mu to všetko musíš vysvetliť.“
,,Skúšal som. Volala som mu celú polhodinu no on nezdvíhal. Je na mňa nahnevaný. Určite sa na mňa už v živote nebude chcieť pozrieť a neodpustí mi.“
,,Na to je treba čas. Čas to spraví, uvidíš.“ povzbudzovala ma Anna, no jej slová boli márne.















nedeľa 7. apríla 2013

enjoy :)
                                                            22.kapitola

Po tomto trapase s Harrym ma Chris zaviedol do parku. Prechádzali sme aj okolo našej fontány. Na toto miesto nikto nezabudnem. Tu som sa prvý krát stretla s Niallom.
Chris ma zaviedol až kore na kopec. Bol z tamaď krásny výhľad. Pomohla som mu rozprestrieť deku a vtedy mi to došlo.
,,Ááá...takže ty si nám naplánoval piknik.“
,,Óóó, si chytré dievča.“ zasmial sa Chris. Sadli sme si na deku a z tašky vybral vianočku s maslom. Zbožňujem vianočku. Ďalej vybral ľadový čaj, sendviče, pomarančový džúš, jahody a čokoládu.
,,Páni! Ty si toho ale priniesol.“ bola som v údive.
,,Môžeš si vybrať.“
Pomaly sme jedli a smiali sa. Cítila som sa veľmi dobre. Bolo to také ako predtým, keď sme sa spoznali. Chris bol ku mne veľmi milý. Pravdaže som myslela nato, čo som mu chcela povedať, nech sa nesnaží, že ľúbim Nialla a som s ním šťastná, no nedokázala som to. Nechcela som tú príjemnú atmosféru pokaziť.
Sedeli sme tam asi dve hodiny a stvárali sme hlúposti. Nakoniec nám ostal už iba kúsok vianočky.
,,Poď.“ chytil ma Chris, držiaci vianočku, za ruku a začal utekať.
,,Počkaj...“ smiala som sa. ,,Čo s tou dekou?“
,,Potom sa po ňu vrátime.“ zakričal Chris a ďalej utekal. Zastali sme až pri rybníku. Chris odlomil z vianočky a hodil ju do vody. Kŕdeľ kačiek hneď priletel ku kúsku a začal sa oňho biť. Podal mi vianočku, aby som im ju mohla hodiť aj ja. Zase sme sa pritom nasmiali, až nás boleli bruchá.
,,Už by som mala ísť. Stmieva sa.“ povedala som.
,,Odprevadím ťa.“ Kráčali sme popri sebe. Medzi nami bolo ticho, no nebolo mi príjemné. Nebolo také ako pri Niallovi. Zase som nad ním rozmýšľala. Chýbal mi. Dnes večer mu ešte zavolám.
Zase do mňa prenikli obavy. Čo keď mu Harry niečo povie? A čo keď už povedal? Rýchlo som to zahnala do kúta hlavy. Ani neviem ako, už sme stáli pred mojím domom. Chris ma odprevadil až k dverám. Tam sme zastali a zadíval sa na mňa. Nevedela som čo povedať.
,,Dnes som sa bavil.“
,,Áno aj ja. To kŕmenie bolo úžasné.“ zasmiala som sa. Znova nastalo ticho. Chris sa mi pozeral hlboko do očí. Bolo mi to nepríjemne, no nevedela som odvrátiť pohľad. Odrazu sa ku mne začal približovať. Ja som tam stála ako socha. Jediné čo som vnímala bolo silne blikajúce červené svetlo v mojej hlave. Vedela som, že to čo nasleduje nie je dobré. No bolo neskoro. Chris sa prilepil na moje pery. No ja som nič nerobila. Nespolupracovala som. Iba som tam tak stála. Vtedy sa mi pred očami zjavila Niallova tvár a ja som si uvedomila čo robím a snažila som sa ho od seba odsrčiť, keď niekto povedal.
,,Ty hajzel!“ Pozrela som sa kto to hovorí. Niall! Toto nie je dobré. Toto vôbec nie je dobré. Pozrela som sa na Chrisa. Ten mal na tvári ironický víťazoslávny úsmev.
,,Nevieš, že zadané holky sa nemajú bozkávať?“ V Niallových očiach bolo vidieť hnev.
,,Niall, prepáč ja...“ rýchlo som k nemu priskočila no on sa len ustúpil dozadu.
,,A ty sa tiež netvár ako neviniatko. Kľudne ho tu bozkávaš! A ja som si myslel, že ma ľúbiš.“
,,Niall.“ plakala som. Nedokázala som zastaviť ten vodopád sĺz. Zranila som Nialla. Zranila som jeho city. Teraz keď bolo konečne všetko fajn, zase sa to posralo. Bola som na seba nesmierne nahnevaná. Prečo som taká sprostá? Prečo som to Chrisovi dovolila?
,,Niall, prepáč...nie je to tak ako si myslíš.“ Ach, aké pochabé slová. Tomuto Niall určite neuverí. Neverila by som tomu ani ja. No, čo mám povedať? Čo?
,,Ha, že nie je to tak ako si myslím.“ z očí mu sršal hnev. ,,Mám zdravé oči. Videl som čo ste práve robili.“
,,Niall!“ vzlykala som.
,,Vieš čo? Nič nehovor. Nechcem nič počuť. A už nikdy ťa vidieť.“ obrátil sa a odkráčal.
,,Niaall!“ utekala som no nevládala som bežať. Spadla som na zem a jediné čo som vedela bol plač. Slzy sa mi rinuli z očí jedna radosť. Prečo? Bože prečo?
,,Em? Si v poriadku?“ prikročil ku mne Chris. Pozbierala som všetku svoju silu a vstala som.
,,Vypadni.“
,,Em ja...“ snažil sa brániť Chris. V očiach mu bolo vidno radosť. To ma rozzúrilo ešte viac.
,,Povedal som ti, že máš vypadnúť!“ už som kričala. ,,Padaj mi z očí. Už nikdy ťa nechcem vidieť. Počuješ? Nikdy! Ty sviniar!“ Chris sa na mňa pozeral tými svojimi očami, teraz mne už odpornými. Nezbilo mu nič iné, len ísť preč. Rozutekala som sa k dverám. Rýchlo som ich otvorila a zabuchla. Hodila som na podlahu kľúče a skĺzla na zem. Takto môj príbeh lásky nemal skončiť. Takto nie.