je tu ďalšia časť :)

                                                             22.kapitola

Ako každé ráno, aj dnes som sa prebudila na zvonenie budíka. Rýchlo som ho vypla neochotne sa vytrepala z postele. Zase som mala v mysli Nialla. Dokonca sa mi s ním aj snívalo. Keď si spomeniem na to, ako mi povedal Ľúbim ťa, na tvári sa mi vyčarí široký úsmev a správam sa ako nafetovaná.

Už som rozmýšľala či je hore, aby som mu zavolala či niekam poobede nezájdeme, no v tom som si spomenula, že som sľúbila Chrisovi, že s ním dnes zájdem von. Smutne som položila mobil na stôl a išla sa osprchovať. Rýchlo som si vysušila vlasy a vybrala si úbor na dnes. Neskôr na prezlečenie som si zobrala obyčajné modré rifle, čierny nátelník a svetrík, keďže som sa nechcela nejak vyobliekať. Ešte som sa trošku upravila, najedla sa a vyrazila z domu. Mala som dosť času, tak som sa rozhodla prejsť. Ako som tak išla pomedzi domy, uvidela som na konci cesty zmrzlinové auto. Bolo presne také, ako som videla vo filmoch. Nikdy som nedúfala, že ho niekedy uvidím, a stalo sa. Rýchlo som sa k nemu rozbehla, ako malé dieťa. Zastavila som presne pred ním. Ústa som mala dokorán otvorené, od tých všetkých príchutí, aké mali v ponuke. Až neskôr som si všimla predavača, ktorý na mňa divne pozeral.

,,Dáte si niečo?“

,,Áno. Len si neviem vybrať.“

,,Tak teda prosím rýchlo, za vami stojí rad.“

,,Dobre. Dám si teda hmm....citrónovú, čokoládovú, ďalej pomarančovú, kiwi a ešte...ešte jogurtovú.“ vydýchla som si. Bolo to strašne ťažké.

,,Môžem sa spýtať? Ste tu každý deň?“

,,Nie. Iba utorky, štvrtky a soboty. Ach tak. Dobre ďakujem.“ podala som mu peniaze a zobrala si svoju zmrzlinu. Musím tu niekedy zobrať Nialla. Určite bude takisto omámený ako ja.

So zmrzkou v ruke som si pomaly vykračovala k budove, kde nacvičujeme. Otvorila som dvere sály. Na moje prekvapenie, tam ešte nikto nebol. Tak to sa mi v posledných dňoch nestáva, aby som prišla ako prvá. Využila som to a sadla si na perapetu okna. Vyžívala som sa v tomto tichu a pritom dojedala zmrzlinu. Vložila som si slúchatká do uší a započúvala sa do Moments. Táto pesnička ma vždy dokáže rozplakať. Je plná emócií a pocitov. Cítila som, ako mi po chvíli stekali slzy po tvári. Spomenula som si na Nialla a cez slzy usmiala. Chcela som ho v tej chvíli mať pri sebe, aby ma objal a pobozkal. Zavrela som oči a aspoň si to predstavovala, to ako sa naše pery....

,,Ahoj Em!“ vykríkol niekto a ja som sa tak zľakla, až som neudržala rovnováhu a celou silou padla na zem.

,,Bože, prepáč.“ pribehol ku mne niekto. Až keď som zdvihla hlavu, cez pramene vlasov som uvidela Chrisa s zhrozením výrazom tváre.

,,Em, si v poriadku?!“ povedal preľaknuto. ,,Prepáč, nechcel som ťa vyrušiť. Ty si plakala?“

,,Nie a to je v pohode.“ rýchlo som odvetila a postavila sa na vlastné nohy.

,,Trošku ma bolí zadok, ale to prejde.“ snažila som sa povedať s úsmevom.

,,Mám ti ho pofúkať?“ povedal Chris flirtovne.

,,Och, nie...netreba.“ odpovedala som a aby som sa vyhla ďalšej trápnej situácii, rýchlo som zobrala tašku a od kráčala do šatne. Zabuchla som dvere a ďakovala zato, že nám predvčerom rozdelili šatne. Neviem si predstaviť, žeby som sa s ním mala v jednej miestnosti prezliekať. Aby to nevyznelo tak, že som sa ho zľakla, keď som sa prezliekla vyšla som von. Našťastie do sály už prichádzali ďalší a spolu s nimi aj Dan. Pribehla som k nej a objala ju.

,,Ahóóój!“

,,Čau!“ povedala Dan a dali si náš pozdrav.

,,Inak Dan, pozývame teba aj Liama s Niallom na večeru, ako poďakovanie zato, že si nás zoznámila. Potom si spolu dohodneme nejaký dátum.“

,,Tak to je super, ale nemusíte si robiť starosti.“

,,Žiadne starosti. Už sa teším.“ povedala som s úsmevom a nechala ju ísť sa prezliecť. Zase som ostala s Chrisom sama.

,,Táák...“ podišiel ku mne. ,,Dúfam, že si nezabudla na dnešné poobedie.“

,,Niéé, kdeže.“

,,Tak to je fajn. Už sa teším.“ ešte na mňa žmurkol a od kráčal k chalanom. Cítila som sa veľmi čudne. Viem, že sa Chrisovi páčim a chce ma. No ja mám Nialla. Bude to ťažké, no dnes poobede mu to budem musieť všetko pekne vysvetliť.

                                             

                                               

Emillyno oblečenie na poobedie s Chrisom

        

,,Ideme?“ spýtal sa Chris.

,,Jasné. Len sa rozlúčim s Dan.“

,,Tak ja idem.“ povedala som Dan.

,,Držím prsty.“ povedala pozerajúc na Chrisa. ,,Držím prsty s objasňovaním.“ povedala.

,,Ďakujem. Dúfam, že to pochopí.“ Dan bola moja najlepšie kamarátka, takže aj vedela o všetkých mojich pocitoch a aj o tom, ako som na tom s Chrisom.

Otvoril mi dvere Starbucksu. Veľmi som sa nepotešila, pretože som nemala chuť na mastné jedlá.

,,Počkaj, hneď som tu.“ povedal a odbehol niekde dozadu. Postávala som tam a čakala naňho. Zachvíľu vybehol. Ja som si už sadala k stolu.

,,Nie Em. Nesadaj si. Neostávame tu. Len som doniesol kamarátovi jeden film.“

,,Aha. Tak fajn.“ potešila som sa. Zastali sme pred supermarketom.

,,Počkaj tu, dobre? Hneď som späť.“ povedal a vbehol doňho. Sadla som si na lavičku a čakala.

Ako som tak sedela, na ramene som pocítila nieču ruku. Otočila som sa.

,,Harry?“ Ostala som prekvapená. ,,Čo tu ty robíš?“

,,Išiel som nakúpiť. Niall ma vyhnal. Včera mi umyl auto, takže teraz zase ja mu budem pre odmenu chodiť celý týždeň nakupovať.“

,,Jááj. Typický Niall.“ zasmiala som sa.

,,A ty tu čo robíš?“

,,Ja...“

,,Som tu!“ povedal prichádzajúci Chris. Zastavil sa však, keď uvidel Harryho.

,,Ty?“ Zdalo sa mi to, alebo to naozaj povedal tak znechutene?

,,Áno ja.“ povedal Harry ignorujúc jeho tón hlasu. ,,Tak ja už pôjdem. Nebudem vás vyrušovať.“ povedal a zmätene sa na mňa pozrel. V jeho očiach som videla nevyslovenú otázku: ,,Čo to má znamenať?“

,,Nie nevyrušuješ.“ rýchlo som povedala cítila som sa zle. Len dúfam, že to nepovie Niallovi. Bude si myslieť, že mu zahýbam. A to je to najhoršie čo môže byť.