je tu ďalšia časť :)

                                                             22.kapitola

Ako každé ráno, aj dnes som sa prebudila na zvonenie budíka. Rýchlo som ho vypla neochotne sa vytrepala z postele. Zase som mala v mysli Nialla. Dokonca sa mi s ním aj snívalo. Keď si spomeniem na to, ako mi povedal Ľúbim ťa, na tvári sa mi vyčarí široký úsmev a správam sa ako nafetovaná.

Už som rozmýšľala či je hore, aby som mu zavolala či niekam poobede nezájdeme, no v tom som si spomenula, že som sľúbila Chrisovi, že s ním dnes zájdem von. Smutne som položila mobil na stôl a išla sa osprchovať. Rýchlo som si vysušila vlasy a vybrala si úbor na dnes. Neskôr na prezlečenie som si zobrala obyčajné modré rifle, čierny nátelník a svetrík, keďže som sa nechcela nejak vyobliekať. Ešte som sa trošku upravila, najedla sa a vyrazila z domu. Mala som dosť času, tak som sa rozhodla prejsť. Ako som tak išla pomedzi domy, uvidela som na konci cesty zmrzlinové auto. Bolo presne také, ako som videla vo filmoch. Nikdy som nedúfala, že ho niekedy uvidím, a stalo sa. Rýchlo som sa k nemu rozbehla, ako malé dieťa. Zastavila som presne pred ním. Ústa som mala dokorán otvorené, od tých všetkých príchutí, aké mali v ponuke. Až neskôr som si všimla predavača, ktorý na mňa divne pozeral.

,,Dáte si niečo?“

,,Áno. Len si neviem vybrať.“

,,Tak teda prosím rýchlo, za vami stojí rad.“

,,Dobre. Dám si teda hmm....citrónovú, čokoládovú, ďalej pomarančovú, kiwi a ešte...ešte jogurtovú.“ vydýchla som si. Bolo to strašne ťažké.

,,Môžem sa spýtať? Ste tu každý deň?“

,,Nie. Iba utorky, štvrtky a soboty. Ach tak. Dobre ďakujem.“ podala som mu peniaze a zobrala si svoju zmrzlinu. Musím tu niekedy zobrať Nialla. Určite bude takisto omámený ako ja.

So zmrzkou v ruke som si pomaly vykračovala k budove, kde nacvičujeme. Otvorila som dvere sály. Na moje prekvapenie, tam ešte nikto nebol. Tak to sa mi v posledných dňoch nestáva, aby som prišla ako prvá. Využila som to a sadla si na perapetu okna. Vyžívala som sa v tomto tichu a pritom dojedala zmrzlinu. Vložila som si slúchatká do uší a započúvala sa do Moments. Táto pesnička ma vždy dokáže rozplakať. Je plná emócií a pocitov. Cítila som, ako mi po chvíli stekali slzy po tvári. Spomenula som si na Nialla a cez slzy usmiala. Chcela som ho v tej chvíli mať pri sebe, aby ma objal a pobozkal. Zavrela som oči a aspoň si to predstavovala, to ako sa naše pery....

,,Ahoj Em!“ vykríkol niekto a ja som sa tak zľakla, až som neudržala rovnováhu a celou silou padla na zem.

,,Bože, prepáč.“ pribehol ku mne niekto. Až keď som zdvihla hlavu, cez pramene vlasov som uvidela Chrisa s zhrozením výrazom tváre.

,,Em, si v poriadku?!“ povedal preľaknuto. ,,Prepáč, nechcel som ťa vyrušiť. Ty si plakala?“

,,Nie a to je v pohode.“ rýchlo som odvetila a postavila sa na vlastné nohy.

,,Trošku ma bolí zadok, ale to prejde.“ snažila som sa povedať s úsmevom.

,,Mám ti ho pofúkať?“ povedal Chris flirtovne.

,,Och, nie...netreba.“ odpovedala som a aby som sa vyhla ďalšej trápnej situácii, rýchlo som zobrala tašku a od kráčala do šatne. Zabuchla som dvere a ďakovala zato, že nám predvčerom rozdelili šatne. Neviem si predstaviť, žeby som sa s ním mala v jednej miestnosti prezliekať. Aby to nevyznelo tak, že som sa ho zľakla, keď som sa prezliekla vyšla som von. Našťastie do sály už prichádzali ďalší a spolu s nimi aj Dan. Pribehla som k nej a objala ju.

,,Ahóóój!“

,,Čau!“ povedala Dan a dali si náš pozdrav.

,,Inak Dan, pozývame teba aj Liama s Niallom na večeru, ako poďakovanie zato, že si nás zoznámila. Potom si spolu dohodneme nejaký dátum.“

,,Tak to je super, ale nemusíte si robiť starosti.“

,,Žiadne starosti. Už sa teším.“ povedala som s úsmevom a nechala ju ísť sa prezliecť. Zase som ostala s Chrisom sama.

,,Táák...“ podišiel ku mne. ,,Dúfam, že si nezabudla na dnešné poobedie.“

,,Niéé, kdeže.“

,,Tak to je fajn. Už sa teším.“ ešte na mňa žmurkol a od kráčal k chalanom. Cítila som sa veľmi čudne. Viem, že sa Chrisovi páčim a chce ma. No ja mám Nialla. Bude to ťažké, no dnes poobede mu to budem musieť všetko pekne vysvetliť.

                                             

                                               

Emillyno oblečenie na poobedie s Chrisom

        

,,Ideme?“ spýtal sa Chris.

,,Jasné. Len sa rozlúčim s Dan.“

,,Tak ja idem.“ povedala som Dan.

,,Držím prsty.“ povedala pozerajúc na Chrisa. ,,Držím prsty s objasňovaním.“ povedala.

,,Ďakujem. Dúfam, že to pochopí.“ Dan bola moja najlepšie kamarátka, takže aj vedela o všetkých mojich pocitoch a aj o tom, ako som na tom s Chrisom.

Otvoril mi dvere Starbucksu. Veľmi som sa nepotešila, pretože som nemala chuť na mastné jedlá.

,,Počkaj, hneď som tu.“ povedal a odbehol niekde dozadu. Postávala som tam a čakala naňho. Zachvíľu vybehol. Ja som si už sadala k stolu.

,,Nie Em. Nesadaj si. Neostávame tu. Len som doniesol kamarátovi jeden film.“

,,Aha. Tak fajn.“ potešila som sa. Zastali sme pred supermarketom.

,,Počkaj tu, dobre? Hneď som späť.“ povedal a vbehol doňho. Sadla som si na lavičku a čakala.

Ako som tak sedela, na ramene som pocítila nieču ruku. Otočila som sa.

,,Harry?“ Ostala som prekvapená. ,,Čo tu ty robíš?“

,,Išiel som nakúpiť. Niall ma vyhnal. Včera mi umyl auto, takže teraz zase ja mu budem pre odmenu chodiť celý týždeň nakupovať.“

,,Jááj. Typický Niall.“ zasmiala som sa.

,,A ty tu čo robíš?“

,,Ja...“

,,Som tu!“ povedal prichádzajúci Chris. Zastavil sa však, keď uvidel Harryho.

,,Ty?“ Zdalo sa mi to, alebo to naozaj povedal tak znechutene?

,,Áno ja.“ povedal Harry ignorujúc jeho tón hlasu. ,,Tak ja už pôjdem. Nebudem vás vyrušovať.“ povedal a zmätene sa na mňa pozrel. V jeho očiach som videla nevyslovenú otázku: ,,Čo to má znamenať?“

,,Nie nevyrušuješ.“ rýchlo som povedala cítila som sa zle. Len dúfam, že to nepovie Niallovi. Bude si myslieť, že mu zahýbam. A to je to najhoršie čo môže byť.

ďalšia kapitolka :) a prajem vám peknú Veľkú Noc :)

                                                           21.kapitola

Zastavili sme pred nejakým, mne neznámym barom. Niall ako pravý gentleman, rýchlo vyskočil z auta, aby mi mohol otvoriť dvere.

,,Ďakujem.“ usmiala som sa naňho.

,,Za takéto veci sa neďakuje.“ šepol mi do ucha a pobozkal ma. Zase ma tým úplne omámil.

Vošli sme dnu. Bolo tu dosť ticho.

,,Je to môj obľúbený bar. Vlastní ho kamarát. Nie je tu veľa ľudí, ale je úžasný. Poď zoznámim ťa s ním.“ kráčala som za Niallom. O chvíľu sme zastali pred barom. Za ním stál vysoký čiernovlasý chalan. Vyzeral milo.

,,Ahóój!“ podali si ruky. ,,Tak čo ako idú kšefty, John?“

,,Och, celkom fajn. A ktože je táto pekná dáma?“ upriamil na mňa John pohľad.

,,Táto pekná dáma, je Emilly. Moja priateka.“

,,Ach, to ty si tá Emilly? To je tá Emilly o ktorej mi tu stále básniš?“

,,Áno, to je ona.“ povedal Niall trochu nesmelo. Nemohla som sa nezazsmiať.

,,Tak ty o mne stále básniš? Hmm...“ povedala som a objala Johna na zoznámenie.

,,Nechceš si ísť niekde sadnúť? Čo najďalej od tohto tu?“

,,Ale Niall, ja hovorím len pravdu.“ povedal som smiechom obranne John.

,,Niekedy jej hovoríš až priveľa.“ Nad touto situáciou som sa mohla len smiať. Lichotilo mi to, ako ma Niall opisoval Johnovi. No radšej som do toho viac nerýpala, aj keď ma to nutkalo.

Niall vybral stôl vzadu, aby sme mali súkromie. Tento bar bol super aj tým, že sme si tu mohli dať pizzu. Keďže sme boli hladní, zobrali sme si tú najväčšiu akú dávali. Keď nám ju priniesli, otvorila som ústa dokorán. Bola naozaj velikánska. A ako úžasne voňala!

Schuti som sa do nej zahryzla. Bola úžasná. Pizza mi už tak chýbala.

Zrazu som si spomenula na to, na čo som sa chcela Nialla opýtať.

,,Niall?“ začala som neisto.

,,Án?“ povedal s plnými ústami.

,,Pamätáš sa na naše prvé stretnutie?“

,,Ako by som si nepamätal. Všimol som si ťa aj cez tu fúru ľudí.“

,,Fúru? Veď sme tam boli len ty a ja a zopár okoloidúcich. Ty si na to nepamätáš?“ povedala som zhrozene.

,,Zlato, ešte teraz ťa mám pred očami, ako si tám stála s kuframi v rukách.“

,,S kuframi?“ nechápala som.

,,Áno. S kuframi na letisku.“

,,Počkať, počkať, počkať. Aké kufre? Aké letisko?“

,,Tam som ťa prvý krát videl. Bolo to koncom júna, keď sme mi prileteli z Ameriky. Stáli sme v hale a zrazu som si ťa všimol. Niekomu si volala.“

,,Čože? Vy ste tam vtedy boli? Tak to vás som videla. Zdali ste sa mi nejakí povedomí.“

,,A potom sme sa stretli v parku. Hneď som ťa spoznal. Nevieš si predstaviť aký som bol nahnevaný, keď som ti nedal svoje číslo.“

,,Musím sa priznať, že odvtedy v parku, som na teba často myslela. Tvoj krásny úsmev sa mi vryl do pamäti. Bol mi vtedy nejaký známi, no v tom zhone som si nevedela spomenúť. Som taká šťastná, že môžeme byť spolu. A zato môžeme ďakovať Danielle.“

,,To teda áno. Ani sme sa jej nepoďakovali. Musíme ju aj Liama, niekedy pozvať na večeru.“

,,Máš pravdu.“ povedala som a pobozkala ho. V bozku bolo cítiť pizzu. Bol to pizzový bozk. A bol krásny. Tak ako všetky ostatné.

Keď sme sa odlepili, Niall znova začala jesť pizzu. Ja som jej už mala dosť, tak som sa len na neho pozerala. Bol taký zlatý pri jedení. Jasné, ja zjem tiež veľa, no na Nialla nemám. Naňho nemá nikto.

Po chvíli na mňa Niall hodil spýtavi pohľad alá čo je?

,,Rozmýšľam kde to všetko dávaš. A aký si pritom zlatý.“ usmiala som sa. Pritiahol si ma k sebe a zase mi vštepil ďalší bozk. Pomedzi bozk som sa usmiala a povedala: ,,Ľúbim ťa.“

,,Aj ja teba.“ Táto veta ma hriala v srdiečku ešte po celý večer.

po dlhšom čase ďalšia časť :) teraz keď je Veľká Noc sa budem snažiť pridávať každý deň...dúfam, že sa podarí :)

                                                      20.kapitola

Emilly

Stála som pred zrkadlom a vyčesávala si vlasy do vysokého copu, rozmýšľajúc čo si dnes na seba oblečiem, keď po mňa v podvečer príde Niall. Zostávalo mi ešte trošku času, do skúšky tak som otvorila skriňu a začala sa v nej prehrabovať. Nakoniec som si vybrala modré šaty s kvetami a keďže bolo vonku oproti včerajšku dosť chladno vybrala som si taktiež hnedú koženku a čižmy. Ešte som doladila kabelku a všetko som si to uložila na posteľ aby som to poobede stíhala. Na skúšku som si pre zmenu musela dnes zobrať sukňu. Zo sponej zásuvky som vytiahla staršiu sukňu a zo skrine čierne top. V kuchyni som sa dosýta najedla a zobrala si zo sebou kávu. Nasadla som do auta a vyrazila na skúšku.

Po skončení nácviku som si rýchlo zobrala veci a utekala domov pripraviť sa na večer. Už som otvárala dvere von zo sály, keď som za sebou počula dupot. Otočila som. Stál tam Chris.

,,Em!“

,,Áno?“

,,Ponáhľaš sa? Myslel som, žeby sme spolu mohli niekam zájsť.“

,,Prepáč, ale nemôžem. Musím ísť domov, lebo idem von s Niallom. Je mi to ľúto.“

,,Zase.“ povedal mierne nahnevane. Cítila som sa dosť zle, tak som rýchlo vyhŕkla:

,,Ale zajtra by sme mohli niekde zájsť aj s Dan a tak.“

,,To by bolo fajn.“ povedal už miernejšie.

,,Tak ja teda idem. Aby som to všetko stihla.“ rýchlo som ho objala a utekala.

,,Teším sa na zajtra!“ zakričal za mnou Chris. Hodila som naňho rýchly úsmev a utekala preč. Cestou domov som nad ním premýšľala. Pravdu povediac sa my zajtra ani nechce ísť s ním von, oveľa radšej by som bola s Niallom, ale keď som videla ten jeho výraz, musela som niečo povedať. Nechcem si nič namýšľať, ale mám pocit, že ku mne Chris niečo cíti a nechce byť iba kamarád. Lenže ja mám Nialla, ktorého ľúbim a som s ním šťastná. A nechcem aby si Chris myslel, že tým zajtrajškom mu dávam nejakú šancu. Áno, je pravda, že sa mi zo začiatku páčil, veď je to pekný chalan, ale už mám niekoho iného. Keby k tomu náhodou zajtra došlo, budem mu to musieť všetko vysvetliť.

Dorazila som domov a rýchlo vošla do sprchy. Akurát keď som vyšla zo sprchy, niekto zazvonil. Nemala som čas obliekať sa tak som zišla dole len omotaná uterákom. Otvorila som dvere. Na moje prekvapenie tam stál Niall. Keď ma uvidel skĺzol po mne pohľadom. Tak takto teda určite nečakal, že mu otvorím. Očervenela som. Nevedela som čo povedať. Ale musím priznať, že som bola rada, že som u Nialla vyvolala takéto pocity. Nemohol zo mňa spustiť oči a mne to lichotilo.

,,Neprišiel si trošku skoro?“ nakoniec som sa ho spýtala.

,,Skoro? Sú štyri hodiny.“

,,Čože? Och, prepáč. Asi som sa nejako pozabudla v tej sprche.“

,,Mne to nevadí.“

,,Niall!“ buchla som ho do pleca.

,,Čo je?“ povedal s úsmevom na tvári, stále si ma premeriavajúc.

,,Niall prestaň!“ povedala som so smiechom.

,,S čím?“ povedal ako neviatko.

,,Ty vieš veľmi dobre s čím!“ snažila som sa hovoriť vážne, no nedarilo sa. Niall si ma ku sebe pritiahol a vášnivo ma pobozkal. Už mi to chýbalo. Neviem čo budem robiť, keď im skončí dovolenka a on začne pracovať a nebude mať toľko času.

Rýchlo som však túto myšlienku poslala do kúta.

,,Tak si urob pohodlie, ja som zachvíľu tu.“

,,Zachvíľu.“ povedal ironicky Niall. Iba som naňho hodila spýtajúci pohľad a vybehla hore do izby. Tam som si rýchlo obliekla už prichystané šaty a na nohy natiahla silónky. Mokré vlasy som si zviazala do gumky, aby mi nezavadzali a začala som si nanášať make-up. Na viečka som si naniesla bledomodré tiene a linku. Na mihalnice špirálu a na pery svetloružový rúž.

Rýchlo som si vyfúkala vlasy a vyžehlila ich. Potom som ich trošku natúpírovala a zalakovala ich.

Na nohy som si obula hnedé čižmy. Ešte som do kabelky rýchlo nahádzala základné veci a do ruky vzala koženku.

Posledný raz som sa na seba pozrela do zrkadla a usmiala sa. Dnešný večer bude úžasný. S úsmevom so zišla dole schodmi. Ako som schádzala pozerala som sa na Nialla. Ten na mňa s úžasom hľadel.
Podišla som k nemu.

,,Em, si tak krásna. Na svete niet krajšej, ako si ty.“ vážne povedal.

,,Ale netrep hlúposti, Niall.“ zasmiala som sa.

,,Netrepem. Hovorím iba pravdu.“ povedal a pritisol sa mi na pery. Dal mi nádherný, tentokrát jemný sladký bozk.

Preplietli sme si ruky a vyrazili.

  

                                                    

Emillyn úbor

Emylline oblečenie na večer

Je tu ďalšia časť a ešte sa ospravedlňujem za chyby v minulej časti čo sa ku konci tak opakovali slová. Písala som to narýchlo a neokontrolovala to.... :)

                                                           19.kapitola

Niall

Prebudil som sa až niečo okolo druhej poobede a hneď som zase myslel na Em. Zišiel som dole do kuchyne. Nikde nikoho nebolo. Bolo to dosť čudné. Zašiel som ešte do ich izieb, no ani tam nikto nebol. Zišiel som naspäť do kuchyne. Vtedy som si všimol malý lístok položený na pulte.

Išli sme nakúpiť. Vrátime sa do tej hodinky. My. Prečítal som si ho a vyhodil do koša. Otvoril som chladničku. Nič tam nebolo. Škoda. Musím počkať kým sa vrátia.

Keďže bolo vonku krásne slnečno, obliekol som si plavky a skočil do bazéna. Voda bola trošku studenšia, no nevadilo mi to. Zaplával som si zopár dĺžok a potom som si ľahol na lehátko. Zatvoril som oči a rozmýšľal o úplne prvých stretnutiach s Emilly. Ako som ju videl na letisku a to ako spadla do fontány. Začal som sa z toho znova smiať ako blázon. Zo smiechu ma prerušili chalani.

,,Si v poriadku?“ spýtal sa Harry s čudným výrazom na tvári.

,,Ja len...“ nemohol som sa prestať smiať. Keď som si predstavil ten jej naštvaný výraz, ako sa snažila postaviť a znova tam spadla....smial som sa stále dokola a dokola.

Po chvíli som sa ukľudnil a povedal chalanom o čo ide. Tiež sa z toho začali smiať, no nie až tak ako ja. Vtedy som si spomenul na jedlo a svoj hladný žalúdok. Rýchlo som vybehol do kuchyne a začal prezerať tašky. Zelenina, zelenia, ovocie. To fakt nekúpili nič normálne? Až na spodku tašky som uvidel nejaké polotovary. Rýchlo som vytiahol prvé čo mi prišlo do ruky a pripravil to.

Všetci sme sa najedli a mne sa zachcelo ísť niekde do baru.

,,Chalani, nechcete niekde zájsť?“

,,Ja som za.“ vykríkol Zayn. ,,Už sa tu nudím.“

,,Ja tiež súhlasim.“ povedal Lou a ostatní prikývli hlavami. Vložili sme riady do umývačky a ja som sa šiel obliecť. Ako som sa tak obliekal, rozmýšľal som nad Emilly a vtom mi doplo, že by som jej mal zavolať a dohodnúť sa na zajtrajšok. Rýchlo som vytočil jej číslo.

,,Ahoj, Niall.“ povedala radostným hlasom, ktorý ma neskutočne potešil.

,,Ahoj zlato. Tak čo, máš zajtra čas?“

,,Musím porozmýšľať....“ nasadila provokačný tón.

,,Ach, tak tak....tak teda porozmýšľaj a potom zavolaj.“ hral som jej hru.

,,Nie, nie...počkaj Niall, nemyslela som to tak.“ povedala preľaknuto. Začal som sa smiať. V tom jej došlo, že som to myslel žartovne.

,,Tak fajn. Skončme to dobre?“

,,Ja som nezačal.“

,,Grrrr“ zafučala. Zase som sa smial ako blázon. Po chvíli vybuchla aj ona. Sme fakt ako malé deti, ktoré sa smejú z úplných hovadín. Ale jej smiech zbožňujem.

,,Tak fajn. Mohol by si ma vyzdvihnúť zajtra tak okolo štvrtej. Aby som sa šla ešte po skúške domov osprchovať a môžeme ísť niekde do klubu a tak.“ povedala ešte stále trošku smejúco.

,,Platí. Tak ja už musím. Idem s chlapcami von. Ľúbim ťa.“

,,Aj ja ťa ľúbim.“ povzdychla si.

,,Posiela ti vzdušný bozk.“

,,Aj ja tebe.“ zasmiala sa. ,,Len už choď, nech na teba dlho nečakajú. Budú to dávať mne za vinu.“

,,Neboj, ja ťa obránim.“ povedal som hrdo. ,

,,Niall.“

,,Tak fajn, už idem, láska. Pa.“

,,Pa pa.“ zložil som. Na tvári mi zase svietil úsmev.

,,Niááááll!!! Tak ideš?“ zakričal na mňa Liam.

,,Čože? Áno! Hneď som dole.“ rýchlo som zhabol bundu, keďže sa už chýrilo k večeru a zbehol som dole. Nastúpili sme do auta a vyrazili do klubu, kde sme sa stretli s El a Dan. Napadlo mi, že ešte musím zoznámiť Em s El a Perrie. Určite si sadnú. Tak ešte niekoho nájsť Harrymu a budeme jedna veľká partia.

Čaute :) Prepáčte, že až dnes pridávam časť, ale ja som ju pridávala už skôr, no nastala asi nejaká chyba a nezobrazila sa na blogu. Všimla som si to až dnes, keď mi to povedala kamoška. Taktiež sa ospravedlňujem, za ten most v predchádzajúcej časti. Pomýlila som si ho s iným. Na Tower Bridge sa myslím nedá vyšliapať hore. Ak vám to prekáža, napíšte to prosím do komentu a ja to prepíšem asi cez víkend. Tak a teraz nech sa páči, ďalšia časť :)

                                                         18.kapitola

Niall

Cítil som sa ako v nebi. Ten bozk bol krásny. Vedel som, že som do Emilly zaľúbený. Ten bozk bol od ostatných, ktoré som dostal niečim iným. Cítil som pri ňom niečo iné, neopísateľné. Bol som nadmieru šťastný, že som sa konečne odvážil vyznať jej lásku. A to čo povedala ona bolo zarážajúce. A keď jej vyšla slza šťastia....Ach, nevedel som čo nato povedať. Nikdy som takúto reakciu nezažil. V to poobedie sme si vymenili bozky ešte veľa krát a stále som sa ich nevedel nabažiť. Teraz sa začína život! Život plný lásky.

Ku koncu dňa som zase odprevadil Em až k autu.

,,Tak sa mi s tebou nechce lúčiť.“ povedal som smutne. Em sa zasmiala.

,,Hmmm...som fakt dobrá, že si na mne tak závislý.“ Znova som ju pobozkal. Jej sladké pery boli tak báječné. Po chvíli sa odtrhla.

,,Niall fakt už musím ísť.“

,,Tak dobre. Posledný bozk?“ spýtal som sa s nádejou.

,,Tak dobre. Ale fakt posledný.“ usmiala sa Em. Priložil som moje pery k tým jej a dal jej jemný bozk na rozlúčku.

Domov som došiel celý zasnívaný. Prisadol som si k chalanom na gauč.

,,Tak čo ako to šlo?“ spýtal sa Zayn.

,,Výborne. Už nie sme len kamaráti.“

,,Čože? Ako to? Čo sa stalo?“ vybalili na mňa otázky.

,,Zobral som ju na Tower Bridge a vyliezli sme na vrch. Tam som sa odvážil povedať jej to, čo k nej cítil. Na moje prekvapenie cíti aj ona to isté ku mne.“

,,Bratm, tak to je super!“ vykríkol Liam a objal ma. Za ním aj všetci ostatní.

Po zbytok večera som strávil s chalanmi a vyrozprával im všetko do maličkých podrobností, až mali problém zastaviť ma. Po dlhom rozprávaní som vyhladol. Zašiel som do kuchyne, no tam som nič nenašiel, tak som si objednal pizzu. Pokým som na ňu čakal, zašiel som na twitter a tam som pridal fotku s Em, keď sme boli na London Eye a popísal som ju: ,,Today and yesterday was the best day of my life. thank youuu xxxxx“

Odpísal som ešte zopár fanynkám, no prerušilo ma znovenie zvončeka. Pizza! Rýchlo som pribehol k dverám, kde už stál Lou a preberal pizzu.

,,Hej, tá je moja!“

,,Klídek, klídek. Myslíš, že chcem večer o 11 jesť pizzu? Tak to si na omyle, Niall.“

Rýchlo som ju zaplatil, zobral si ju do izby a tam som sa do nej schuti zahryzol. S plným žalúdkom som sa ešte osprchoval a ľahol do postele. Zaspal som ako bábätko.

Emilly

Prebudila som sa a pozrela na hodinky. 7:30. Skúšala som ešte zaspať, no nedarilo sa. To mám zato, že som včera išla skoro spať. Nevedela som čo mám robiť, keďže skúšku máme až o 10, tak som sa išla osprchovať a tak som si zapla notebook. Zašla som na twitter a pozerala čo je nové keď....Niall pridal našu fotku na twitter!!! A napísal, že najlepší deň v jeho živote? Začala som skákať od šťastia po celej izbe. Nevedela som sa spratať do kože. ,,Niall napísal, že najlepší deň v jeho živote!“ neustále som vykrikovala a výskala.

Keď som sa ako tak upokojila odpísala som: ,,Even my. I can't wait another day with you ;)”

Bola som šťastím celá bez seba. Zaklapla som notebook a vybehla ku skrini. Počasie bolo dnes krásne slnečné, tak ako moja nálada. Vybrala som si krátku srdiečkovú sukňu, ružový nátelník. Ešte som si vybrala úbor a cvičky a vložila ich do kabelky, kde som dala aj doklady. Ešte som si vlasy do konti aby mi nebolo teplo, obula si sandálky, nasadila okuliare a vyšla von. Počasie bolo naozaj krásne. V Londýne také často nebýva. Vtáčiky si okolo poletovali a čvirikali. Dokonca aj áut bolo dnes nejako málo. Zašla som do Starbucksu a tam som si kúpila chladený čokoládový drink. Zašla som do parku a tam som sa prechádzala okolo vody. Sadla som si na okraj fontány a zaspomínala na minulosť. Nemohla som sa nezasmiať nad tým ako som spadla do vody. Rozmýšľala som nad tým chalanom,ktorý sa pri mne zastavil a začal sa ospravedlňovať za svojho psa. Znova som si spomenula na jeho úsmev a na to, aký mi bol povedomí.

Vtedy mi to doplo. Veď to bol Niall! Ako to, že som ho nespoznala? A čo on? Pamätá si na mňa? Musím sa ho na najbližšom stretnutí na to spýtať. Dnes bohužiaľ von neideme. No nič. Bude to musieť počkať.

Emillyno oblečko :)

                                                      

ospravedlňujem sa, že cez týždeň som nepridala ani jednu časť, no vôbec som nestíhala :/ v škole toho máme strašne veľa....ale dúfam, že sa vám nová časť bude páčiť :D

                                                      17.kapitola

Chris

Bol som v sále ako prvý a očakával som Emilly. Nemohol som sa na ňu dočkať. Už bolo za 10 minút 10 a ona nikde. Prestával som dúfať, že dnes príde, keď sa zrazu otvorili dvere sály. Keď som ju uvidel, hneď mi bolo lepšie. Vykročil som smerom k nej, no ona si ma vôbec nevšímala. Ihneď vbehla do šatne, aby sa prezliekla. Tak som sa teda postavil a začali sme rozcvičku. Tak sme sa dali do párov. Až vtedy ma Em uvidela a pribehla ku mne.

,,Ahóóój!“ silno ma objala. ,,Tak už si vyzdravel?“ spýtala sa.

,,Ako sa to vezme.“ povedal som s radosťou . ,,Som rád, že ťa konečne vidím. Veľmi si mi chýbala.“ povedal som je priamo do očí. Emilly ostala zarazená a videl som na nej, že nevie čo

má povedať. Asi som ju tým len zaskočil. Dúfam, že sa jej páčim a práve teraz som sa nestrápnil, hovoril som si v duchu.

Odrazu na Emillynej tvári zažiaril úsmev. ,,Aj ty mne.“ nemohol som sa neusmiať. Takže nie som stratený. Chýbal som jej, jasal som v duchu.

,,Tak vážení. Poďme na to.“ prerušil nás Wade. No nič, bude to musieť počkať. Začali sme nacvičovať. Wade nám dal dnes riadne zabrať. Po skúške som sa rýchlo prezliekol a vyšiel von pred budovu. Tam som si sadol na lavičku a čakal. Keďže dlho nevychádzala, myslel som si, že už odišla a tak som chcel ísť preč, no odrazu sa roztvorili dvere a z nich vyšla vysmiata Dan a za ňou Em. Keď ma Em zazrela ostala stáť na mieste. Žeby som ju fakt tak vykoľajil? Tak to je dobré. Potešil som sa.

Dan sa rýchlo rozlúčila s Emilly a mne zakývala. Podišiel som k Emilly.

,,Tak, máš teraz trošku čas? Myslel som, že by sme mohli niekde zájsť, na kávu alebo tak.“

,,Nóóó....ja.“ koktala.

,,Aspoň na chvíľu. Poď.“ nastavil som jej ruku, no tá ostala prázdna.

,,Vieš, Chris....šla by som rada, ale nemôžem. Totižto mám sa stretnúť s niekym iným.“ povedala pomaly Em.

,,Ach tak.“ povedal som sklamane. Chcel som ešte niečo povedať, no v tom spoza rohu vyšiel....ten trápny blondiačik z One Direction? Čože?! To nemôže byť pravda! Ja snáď zle vidím.

Em pribehla k nemu a objala ho. Ako to, že sa poznajú? Nebodaj cez Dan? Harryho som vtedy ešte strpel no Niall? A prečo mi kradne Em? Čo to má dopekla znamenať?

,,Tak Chris, ja idem.“ povedala vysmiata Emilly.

,,Fajn, zabav sa.“ povedal som trochu mrzuto a myslím, že si to všimla aj Em, no vtedy mi to bolo ukradnuté. Otočil som sa a bez pozdravu odišiel.

Emilly

Objala som sa s Niallom. Bola som rada, že ho opäť vidím. Nevideli sme sa iba jeden deň, no aj tak mi už chýbal. Ešte som sa otočila ku Chrisovi.

,,Tak Chris, ja idem.“

,,Fajn, zabav sa.“ odvrkol. Takýto pozdrav som nepredpokladala. Nebodaj má niečo proti tomu, že idem von s Niallom? Pokúsila som sa to hodiť za hlavu a spýtala som sa Nialla: ,,Tak, kde dnes pôjdeme?“

,,Nechaj sa prekvapiť.“ povedal tajomne Niall.

,,Aha, tak ďakujem ti za odpoveď.“ Cestou som bola ticho a rozmýšľala o tom, čo sa predchvíľou stalo. Niall si to všimol.

,,Je ti niečo? Si nejaká tichá.“

,,Čože? Nie, všetko je okay.“ ubezpečila som ho, no nevyzeralo to tak, aby mi uveril. Našťastie to viac neriešil. Zastali sme blízko pri Tower Bridge.

,,Páni, Niall.“ povedala som s úžasom, že ma tu zobral.

,,To nie je všetko.“ povedal tajomne.

,,Prosím, prezraď mi to.“ povedala som nedočkavo.

,,Nič ti nepoviem. Musíš vydržať.“ chytil ma za ruku a ťahal ma smerom k mostu. Tam sme sa pozerali na vodu a na pomaly zapadajúce slnko.

,,Ideme?“ spýtal sa nedočkavo Niall.

,,Kam chceš ísť? Veď len predchvíľou sme prišli.“ nechápavo som odvetila.

,,Uvidíš, toho oveľa viac, len prosím poď.“ Neochotne som sa za ním pobrala. Niall zastal pri nejakom chlapíkovi. Ten nám za chvíľu podal dve kombinézy. Nechápavo som pozrela na Nialla.

,,Musíš si ich obliecť.“ poslúchla som ho a za chvíľu som bola v nej.

,,Poďte za mnou.“ prikázal nám ten chlapík a my sme sa za ním vybrali. Zastali sme až na okraji mosta. Vtedy mi došlo čo vlastne ideme robiť.

,,My ideme na most!“ vykríkla som.

,,Áno. Máš pravdu.“ povedal s úsmevom Niall. Trošku som sa obávala výšky, no Niall bol po celý čas pri mne a ja som vedela, že som v bezpečí. Ešte nás pripevnili a mohli sme sa začať štverať. Bol to úžasný pocit. Vietor mi jemne fúkal do vlasov, v okolí bolo počuť spev vtákov a tvár mi osvecovalo zapadajúce slnko.

Pomerne dosť rýchlo sme sa dostali až na vrch mosta. Tam som zastala a zapozerala sa na vodu do ktorej prenikali lúče slnka. Všimla som si, že Niall sa na mňa po celú tú chvíľu pozerá. Otočila som sa k nemu.

,,Čo je?“

,,Si krásna.“ povedal nakoniec Niall. Hneď som očervenela. Nevedela som čo na to povedať. Ústa som mala dokorán otvorené od prekvapenia, čo práve Niall povedal. Zrazu sa začal približovať. Veľmi dobre som vedela čo bude nasledovať. Ani neviem ako, som sa začala približovať aj ja. O chvíľu boli naše pery oddelené iba milimetrovou medzierkou. Niall sa mi ešte raz pozrel do očí a nakoniec prekonal aj tú malú vzdialenosť. Ako náhle som pocítila jeho mäkké pery na tých mojich vo vnútri sa mi spustil obrovský ohňostroj. Všetko vo mne vrelo ako ešte nikdy. V bruchu som mala motýle a srdce mi bilo ako splašené. Nikdy by som si nepomyslela, že niekedy niečo také zažijem. Podchvíľu sme sa od seba odtrhli a pozreli si do očí.

,,Ľúbim ťa. Od prvej chvíle čo som sa ťa uvidel. Nedokázal som na teba prestať myslieť. Ľúbim ťa, Emilly.“ vyznal mi Niall lásku. Ostala som šokovaná. Po chvíľke spamätania som vykoktala:

,,Aj ja ťa ľúbim. Keď som ťa prvý krát zahliadla vo videu, hneď si sa mi zapáčil. Myslela som na teba po celé dni, dokonca sa mi s tebou aj snívalo. Neverila som, že ťa naozaj milujem. Myslela som si, že je to iba platonická láska, no keď som ťa prvý krát uvidela v klube, pocítila som ten čudný pocit v bruchu. Nevedela som čo to celkom znamená, no tento bozk ma v tom utvrdil.

Niall, aj ja ťa ľúbim. Celým svojím srdcom.“ Z oka mi vyšla slza šťastia. Konečne. Konečne sa mi splnil môj sen. Konečne som šťastná! Niallove očí žiarili radosťou. Neodolala som a vrhla som sa na jeho pery a vštepila mu vášnivý bozk, plný pocitov toho, čo som v sebe za tie posledné roky skrývala.

ďalšia časť :)

                                                     16.kapitola

Niall

   Kráčal som nočnými ulicami Londýna. Nemohol som prestať myslieť na Emilly. Ako sa mi rozbúšilo srdce keď som ju videl v parku vysmiatu od ucha k uchu. Ako sa potešila talianskej reštaurácie, ako sa zľakla na London Eye a tá pusa. Emilly je dokonalá. Presne taká, akú chcem. Má zmysel pre humor, je trošku hanblivá, no vie to aj poriadne roztočiť. Ako som tak kráčal nočnou ulicou dostal som nápad. Už viem kde ju zajtra zoberiem! Určite sa jej to bude páčiť. Rozmýšľajúc o zajtrajšku som došiel až domov. Otvoril som dvere a namieril si to rovno do kuchyne. Z chladničky som si vybral koláč, sadol si s ním za kuchynský pult a poozeral som sa pritom na hviezdy.

,,Hej! Počuješ ma?“ vyrušil ma zrazu niekto z mojich myšlienok.

,,Louis!“

,,Áno som to ja. Si v poriadku? Zdravím ťa a ty nič.“

,,Bol som s Emilly.“

,,Jááááj. Tak to chápem. Počkaj chvíľu.“ povedal Louis a odbehol k dverám. ,,Chalani!!!! Poďte sem rýcho. Niall nám chce niečo povedať!“

,,Hej! Louis! Čo to robíš? Načo ich voláš?“

,,Nehovoril si, že si bol s Em? Chcem o tom poobedí vedieť všetko a chalani tiež.“

,,Ani si sa ich nepýtal.“

,,Viem to.“ potľapkal ma Louis po pleci. O chvíľu už všetci doleteli do kuchyne a sadli si oproti mne.

,,O čom si chcel hovoriť?“ spýtal sa zadychčane Liam.

,,Dnes som bol von s Em.“ povedal som trochu otrávene.

,,Fakt? Tak hovor! Čo ste robili? Bol aj francuzák?“ prekrikovali sa chalani.

,,Ticho...ticho. Po prvé žiadny francuzák nebol, Harry. Bol bozk na líce.“ povedal som zasnene, prehrávajúc si t scénu.

,,Iba?“ povedal sklamane Harry.

,,Mne to stačilo. Nie som ty, nezabúdaj.“ uškrnul som sa na Harryho a pokračoval v rozprávaní.

Emilly

Ráno som sa prebudila a pozrela na hodinky.

,,9:30!!!“ vykríkla som od hrôzy. Zabudla som si nastaviť budík. O 10 mám skúšku. To nestihnem!

Vyskočila som z postele a splašene behala po izbe. Rýchlo som si umyla zuby a pribehla ku skrini. Vybral som prvé čo mi prišlo pod ruku a do tašky nahádzala veci potrebné na skúšku. Zobrala som kľúče od auta a zbehla dole do kuchyne. Z chladničky som vybrala bagetu a utekala som preč. Ako na potvoru sa mi v dverách zasekla taška. Horko ťažko som ju vybrala a už som otvárala bránu. Nasadla som do auta a vyfrčala z domu. Na červenej som sa ako tak upravila a zahryzla do bagety. V tom som si spomenula. Veď ja mám dnes stretko s Niallom! Pozrela som sa na seba do zrkadla. Vyzerala som ako strašidlo. V taške som mala iba špirálu a balzam na pery. Pozrela som, čo to mám vlastne na sebe. Obyčajné biele tričko, sveter, rifle a Vansi. Vážne? No nič. Dúfam, že Dan mi požičia aspoň make-up.

Do sály som došla tri minúty pred 10. Rýchlo som sa prezliekla. Presne ako som prišla preoblečená, do sály vošiel Wade. Spravili sme si rozvičku. Poctivo som ju robila, no ja som bola rozvičená až až. Dali sme sa do párov a až vtedy som uvidela Chrisa.

,,Ahóóój!“ silno som objala Chrisa. ,,Tak už si vyzdravel?“

,,Ako sa to vezme.“ povedal s úsmevom Chris. ,,Som rád, že ťa konečne vidím. Veľmi si mi chýbala.“ povedal priamo pozerajúc mi do očí. Znervóznela som. Nevedela som čo povedať. Jasné, že mi Chris chýbal, je to veľmi dobrý priateľ, no nie až tak, aby mi to trhalo srdce. Pokúsila som sa o úsmev a povedala: ,,Aj ty mne.“

,,Tak vážení. Poďme na to.“ prekričal vravu ľudí Wade. Bola som rada, že sme začali nacvičovať a zbavil ma tej situácie. Zbytok skúšky prebiehal dobre. Začali sme s ďalšou choreografiou. Ja s Dan sme mali úvodný tanec a potom sa pridali ostatní.

Skončila skúška, prezliekla som sa a odbehla s Dan na wc, kde mi požičala make-up. Dala som sa do poriadku a vyšli sme von. Cestou výťahom som zavolala Niallovi, že po mňa už môže prísť. Keď som zložila, všimla som si Danin skúmavý pohľad.

,,Čo je?“ spýtala som sa, robiac sa hlúpou, že neviem o čo jej ide.

,,Niall? Áááá...niečo sa nám tu rysujeee.“ povedala s úškrnom.

,,Nie. Len spolu ideme von.“ červenajúc som odvetila.

,,Tak von...No nič. Keď mi nič nechceš povedať...“

,,Dan. Vieš, že keby niečo medzi nami bolo, povedala by som ti to. Priznávam, Niall sa mi veľmi páči, no neviem ako je to z jeho strany.“ povedala som trošku smutne.

,,Neboj sa.“ povedala povzbudzujúco Dan. ,,Ako poznám Nialla, si jeho typ a bol by naozaj veľmi hlúpy, keby ťa odmietol.“

,,Myslíš?“

,,Áno, myslím....Hííí!“

,,Čo je? Je na mne niečo zlé?“ vykríkla som preľaknuto.

,,Na čele...“

,,Čo je sním? Nebodaj tam mám vyrážku?“

,,A akú veľkú.“ rýchlo som vytiahla mobil a pozrela som sa naňho. Nič som nevidela.

,,Ja tam nič nevidím.“ Dan vtedy vypukla smiechom. Hneď mi to došlo.

,,Sprostá.“ povedala som nahnevane no musela som sa z toho smiať aj ja.

,,Riadne som ťa nastrašila. Mala si sa vidieť.“ povedala so smiechom Dan. Takto smejúc sme vyšli z budovy a tam stál....

                                                                Emillyne oblečenie

ďalšia časť :D dúfam, že sa vám bude páčiť :D

                                                              15.kapitola

Emilly

Dnes je deň D. Prebudila som sa a hneď som vybehla z postele, čo sa tak často nestáva. Rýchlo som sa umyla a zastavila pred skriňou netušiac čo si oblečiem. Vyhádzala som asi celú skriňu, no nič dobré som nenašla. Nakoniec som si spomenula na šaty, ktoré som si kúpila tiež len prednedávnom. Tie by sa na dnes mohli hodiť. Obliekla som si ich a k nim som si doladila biele sandálky, klobúk,kabelku a doplnky. Nastal na rad make-up. Nad ním som tiež rozmýšľala hodnú chvíľu. Rozhodla som sa pre jemný make-up, aby som bola prirodzená. Na viečka som si naniesla svetloružové až biele tiene, linku a na mihalnice naniesla špirálu. Na pery som si dala takisto svetloružový rúž. Ešte som si prečesala vlasy, nasprejovala aby mi držali a zbehla som dole kde vládol zhon. Zobrala som deti do kuchyne a naraňajkovala sa s nimi, pokým Anna s Petrom dobaľovali posledné veci. Riad som dala do dresu a s deťmi sme vyšli von. O chvíľu už prišla Anna a za ňou Peter.

,,Dúfam, že máme všetko.“ povedal Peter.

,,Myslím, že áno. Ešte raz som všetko prekontrolovala.“ povedala maľujúca sa Anna.

,,Tak teda môžeme ísť?“

,,Áno!“ zvýskli deti. Na Malorku sa už nevedeli dočkať. O pol jedenástej sme dorazili na letisko. Odprevadila som ich až ku kontrolám a tam som sa s nimi rozlúčila. Deti ma nechceli pustiť no nakoniec ich Peter nejak odo mňa odtrhol. Ešte raz som im popriala šťastnú cestu a vykročila som ku vchodu letiska. Tam som nasadla do svojho autíčka, ktorým som ich odviezla aby si nemuseli platiť taxík a vyrazila som do centra Londýna. Kým som našla voľné parkovacie miesto, trošku to trvalo. Do parku som dorazila presne o pol dvanástej. Niall tam už bol. Len pri pohľade naňho ako tam stojí sa mi rozbúchalo srdce. Pristúpila som k nemu.

,,Ahoj.“

,,Ahooj.“ objal ma Niall. ,,Tak si teda prišla.“ povedal s radosťou.

,,Áno. Som tu.“ chvíľu sme sa iba tak na seba usmievali.

,,Tak ideme?“ spýtal sa pochvíľke Niall.

,,Jasné. Ale musíš ma viesť.“vybrali sme sa von z parku a potom ma viedol Niall do nejakej štvrti, ktorú som vôbec nepoznala. Predsa, len ešte nie som v Londýne ako doma. Nakoniec sme zastali pred nejakou talianskou reštauráciou. Pripomenulo mi to ocka, pretože pred nedávnom sa učil taliančinu a dnes už ňou vie plynule hovoriť.

,,Páni. Vybral si fakt dobre. Taliansku kuchyňu zbožňujem.“

,,Fakt? Tak to som rád.“ povedal s úsmevom Niall. Ako pravý gentleman mi otvoril dvere a vpustil ma dnu. Mali sme rezervovaný stôl. Prekvapila ma toľká pozornosť Nialla. Náš stôl bol vzadu, aby nás nikto nerušil.

,,Nech sa páči.“ odsunul mi Niall stoličku.

,,Ďakujem.“ o chvíľu nám už priniesli jedálny lístok.

,,Ja si dám Tortellini.“

,,A vy?“ opýtal sa Nialla.

,,Takisto. A doneste nám k tomu nejaké dobré víno.“

,,Iste.“ keď čašník odišiel Niall začal konverzáciu.

,,Tak Em...Ako a kedy si sa rozhodla, že chceš tancovať?“

,,Tanec ma bavil už odmalička. Tanec a klavír ma držali pri živote a samozrejme aj vy. Vy ste sa ma naučili veriť v sny a pozri sa na mňa dnes. Som tu v Londýne, tancujem pre Robbieho Wiliamsa a sedím tu s tebou za jedným stolom. Keby mi to niekto niekedy povedal vysmiala by som ho. Každý deň ďakujem Bohu zato, že mi dal takúto šancu. Predtým bol môj život úplne iný...“ zastavila som sa. Bolo strašne ťažké niekomu to hovoriť. ,,Vieš....predtým môj život takýto vôbec nebol. Okrem rodiny som nikoho iného nemala. Nikto sa so mnou nerozprával. V škole ma úplne ignorovali. Brali ma iba za hlúpu directionerku a bifľošku. Niektorí ani nevedeli moje meno. A v deň stužkovej......“

Ani som nepostrehla kedy nám doniesli jedlo. Niallovi som vyrozprávala celý svoj doterajší život, no o mame som sa nezmienila. To by ma úž úplne dorazilo. Niall ma po celý čas pozorne počúval a nepovedal ani slovo. Bola som mu zato vďačná.

,,Och Emilly. Ani nevieš ako mi je to ľúto....“

,,Nemusíš ma ľutovať. Už som si zvykla. Doteraz som to povedala iba Markovi. Neskutočne sa mi vtedy uľavilo a teraz ešte viac. Ďakujem, že si ma vypočul. No teraz ty. Ako zvládaš všetok ten stres, turné, fanúšičky?“ Niall začal rozprávať. Počúvať ho bolo úžasné. V reštaurácii sme sedeli asi aj dve hodiny. Poriadne sme sa zarozprávali. Vyšli sme von a zamierili si to k London Eye. Cestou mi Niall rozprával vtipné zážitky z jeho kariéri. Tak som sa nenasmiala už dlho a ešte ako to Niall rozprával...Jednoducho to bolo super!

Dorazili sme k London Eye a vybrala som peňaženku aby som si zaplatila lístok.

,,Okamžite ju odlož. Dnes platím ja.“

,,Nie, Niall. Zaplatil si za mňa obed. Už si toho urobil pre mňa dosť. Teraz platím ja.“

,,To nedovolím. Dva lístky, prosím.“ hovoril ignorujúc Niall predavačovi.

,,Nabudúce to už tak nenechám.“ povedala som oduto, no Niall si to nevšímol iba sa zasmial. Nastúpili sme do kabínky a počkali kým nastúpia aj ostatný. Keď sa to pohlo, trošku som sa zľakla a automaticky sa chytila Nialla.

,,Bojíš sa výšok?“

,,Nie. Iba trošičku. Ale inak je to vpohode.“

,,V tom prípade ťa nemôžem pustiť, aby si nespadla.“ zhrozene som na neho pozrela.

,,Neboj sa. Žartujem. Tá kabínka je uzavretá. Nemôžeš vypadnúť.“ povedal som smiechom Niall. ,,Iba keby sa otvorili dvere.“  pozrela som naňho z ešte zhrozenejším výrazom tvári. To už Niall nevydržal a vybuchol smiechom. Nahnevane som doňho štuchla a otočila sa mu chrbtom.

,,No tak, Em. Len som žartoval.“ povedal, no ja som nereagovala. Hrala som sa na urazenú. 

,,Em! Fakt ma to mrzí, prepáč.“ povedal Niall. V jeho hlase bolo cítiť, že sa fakt bojí, že som sa naňho nahnevala. To som už nevydržala ja a vypukla som smiechom. Najprv na mňa prekvapene pozrel, no po chvíľke, mu to došlo a začal sa smiať aj on. Ľudia sa na nás začudovane pozerali, no my sme nemohli prestať. Nakoniec ma Niall objal. Ja som sa ho silno chytila a už ho nepustila. Predsa som sa len ttošku bála. Keď sme boli hore, zastavilo to s nami. Ten výhľad bol to najlepšie čo som videla. Londýn je fakt krásny. Niall vybral z vrecka mobil.

,,Poď odfotíme sa.“

,,Súhlasím.“ naklonila som sa k nemu, aby som sa zmestila do objektívu. Usmiala som sa a Niall nás odfotil. Keď sme si pozreli fotku, musela som uznať, že bola veľmi pekná. V pozadí bol Londýn, no najkrajší na fotke bol Niall.

,,Si krásna.“

,,Ďakujem.“ povedala som trošku zaskočene a do líc sa mi hneď nahrnula červeň. Niall sa iba usmial a pokým sme nezišli dole bol ticho. Ja som si vychutnávala túto chvíľu a ďakovala Bohu, že môžem byť s Niallom. Po London Eye sme sa ešte prechádzali po námestí. Ani som sa nenazdala a už sa stmievalo.

,,Aj keď sa ešte nechcem lúčiť, mala by som ísť. Zajtra vstávam zase skoro ráno, pretože máme skúšky.“

,,Tak to je škoda. Mám ťa odviesť?“

,,Nie, netreba. Neďaleko mám zaparkované auto.“

,,Tak ťa aspoň odprevadím.“ Tentokrát som viedla ja. Cestou mi Niall rozprával o chalanoch a ich hádkach. Zase som sa riadne nasmiala. Smiala som sa ako taký blázon.

Takto smejúc sme prišli až k môjmu autíčku.

,,Tak a sme na mieste.“ otočila som sa ku Niallovi.

,,Áno....Em? Neviem ako ty, no ja som sa dnes nesmierne bavil, ako už dlho nie. Nechcela by si si to niekedy zopakovať?“

,,Ja tiež a veľmi rada si to zopakujem.“ povedala som so širokým úsmevom.

,,Kedy vám zajtra končí skúška?“

,,No o desiatej nám to začína a ja tak rátam, že skončíme okolo tej tretej. Môžem ti potom zavolať.“

,,To by bolo fajn.“ usmial sa Niall a dal mi rýchlu pusu na líce. Dosť ma to zaskočilo a nervózne som sa usmiala. Niall sa otočil na odchod. Keď bol ďalej, ešte sa otočil a zakýval mi. Odkývala som mu a nasadla do auta. Cestou domov som si v myšlienkach prehrávala dnešný deň a Niallovu pusu na líce. Moju prvú pusu od nejakého chlapca, aj keď len na líce. Znova a znova som si túto situáciu prehrávala celý večer až pokým som nezaspala. No aj tam sa mi snívalo s Niallom.

 

Emillyne šaty

talianska reštaurácia

London Eye

                                                            

                                              

ďalšia časť :)

                                                            14.kapitola

,,Emilly. Je čas vstávať.“ povedala Anna. Otvorila som viečka.

,,Poď, vstávaj. Za chvíľočku vyrážame.“

,,Už idem.“ povedala som zívajúc. Ešte chvíľu som ležala v posteli. Keď som vstala šla som sa osprchovať, keďže sa mi včera nechcelo. ,,Pane Bože! Veď dnes mi má zavolať Nial!“ skríkla som nahlas no rýchlo som stíchla aby ma náhodou niekto nepočul. Pod horúcou vodou som si znova prehrávala včerajší večer. Ešte stále som sa z neho nevedela spamätať. Zabalila som sa do uteráka a vlasy som si dala do turbanu. Ešte som si umyla zuby a tak som vykročila k šatníku. Vonku svietilo slnko takže by malo byť teplo. Obliekla som si tmavomodré kraťasy, voľné oranžové tričko a na nohy nové Vansy, ktoré som si prednedávnom kúpila. Preistotu som si ešte do tašky dala svetrík, keby sa náhodou ochladilo. Vlasy som si vyčesala do drdolu a zišla som dole. Make-up sa mi dnes nechcelo robiť.

Sadla som si za stôl k ostatným.

,,Dobré ráno všetkým.“ pozdravil som s úsmevom.

,,Dobré.“

,,Takže o koľkej vyrážame do zoo?“ spýtala som sa.

,,O pol hodinku.“ vykríkol s nadšením Mike. Nedalo mi zasmiať. Bol tak zlatý spolu s Darcy. V ich očkách bolo vidieť, že sa už nevedia dočkať kedy uvidia všetky tie zvieratká.

,,Ozaj Emilly...“ povedal odrazu Peter.

,,Áno?“

,,No vieš, z dovolenky mi už ubehlo týždeň a chceli by sme ísť s Annou a deťmi niekde na dovolenku. Vadilo by ti keby si tu bola sama celý týždeň a pol?“

,,Níéé. V pohode choďte a oddýchnite si. O dom sa postarám.“

,,Ďakujeme.“

,,A kedy to odchádzate?“

,,No..už zajtra nám to letí.“ povedala pomaly Anna.

,,Už zajtra?“ povedala som s prekvapením.

,,Áno. Fakt ti to nevadí?“

,,Nie, len ma zaskočilo, že idete preč už zajtra. Tak to si teda musíme dneska užiť.“ žmurkla som na deti.

Doraňajkovali sme a vybrali sa. Zoo v Londýne bola fakt obrovská. Dokonca fascinovala aj mňa. V čase obeda sme sa našli reštauráciu a objednali si denné menu.

,,Emillyyy. Prosím poď s nami k hojdalkami. Prosíííím.“ skuvíňali Mike s Darcy so psími očami. Nemohla som im povedať nie. Ako som ich hojdala, pribehla ku mne Anna a podala mi vyzváňajúci mobil. Bolo to nejaké neznáme číslo.

,,Áno?“

,,Em? Ahoj to som ja, Niall.“

,,Ahoj Niall.“ povedala som s radosťou.

,,Čo robíš?“

,,Som s Petrom, Annou a deťmi v zoo. Je tu super.“

,,Áno. A je aj obrovská.“

,,To máš teda pravdu.“

,,Takže zajtra máš už čas?“

,,Áno, mám. No vlastne...“

,,Nemôžeš?“ spýtal sa Niall so sklamaním v hlase.

,,Nie. Teda áno, možem. Len neviem kedy. Vieš rodinka zajtra odchádza na dovolenku a chcela by som ich vyprevadiť na letisko.“

,,Aha.“

,,Vieš čo? Zavolám ti za 5 minút. Idem sa spýtať Petra kedy to vlastne odchádzajú a zavolám ti. Zatiaľ pa.“

,,Ahoj.“ rýchlo som pribehla za Petrom, ktorý už jedol.

,,Peter, kedy to zajtra odchádzate?“

,,Na obed. Takže tak okolo 10 budeme odchádzať z domu. Prečo?“

,,No mám ísť zajtra s niekým von, ale chcela by som vás ešte odprevadiť na letisko. Takže to znamená, že tak okolo 11 budeme na letisku?“

,,Asi aj skôr.“

,,Ok, ďakujem.“ zavolala som späť Niallovi. Dohodli sme sa, že o pol 12 sa stretneme v parku v centre Londýna a zoberie ma na obed, do jeho obľúbenej reštaurácie. Už sa teším.

Niall

Doobeda som si vyšiel na prechádzku s Benom. Po celý čas som myslel na včerajší večer a nato, čo sa skoro stalo. Nemohol som to už dlhšie vydržať a zavolal som jej.

,,Áno?“ ozvalo sa z druhého konca.

,,Em? Ahoj to som ja, Niall.“ povedal som trošku nesmelo, no hneď som sa uvoľnil, keď som počul jej radostný hlas.

,,Ahoj Niall.“

,,Čo robíš?“

,,Som s Petrom, Annou a deťmi v zoo. Je tu super.“

,,Áno. A je aj obrovská.“ povedal som predstavujúc si Londýnsku zoo.

,,To máš teda pravdu.“

,,Takže zajtra máš už čas?“

,,Áno, mám. No vlastne...“

,,Nemôžeš?“ spýtal som sa sklamane.

,,Nie. Teda áno, možem. Len neviem kedy. Vieš rodinka zajtra odchádza na dovolenku a chcela by som ich vyprevadiť na letisko.“

,,Aha.“

,,Vieš čo? Zavolám ti za 5 minút. Idem sa spýtať Petra kedy to vlastne odchádzajú a zavolám ti. Zatiaľ pa.“

,,Ahoj.“ zložila. Od nedočkavosti, kedy mi späť zavolá som nevedel čo mám robiť. Prechádzal som sa hore- dole, že chudák Ben, ktorého som mal na vodítku, nevedel čo má robiť. O chvíľu mi už zazvonil mobil. Bola to Em. Keďže okolo jedenástej bude jej rodina už na letisku, využil som to a pozval ju na obed. Bude to perfektné.

Emillyn outfit do zoo

                                                       

                                                           

tak a je tu ďalšia časť :) ospravedlňujem sa, že je kratšia ale nemám toľko času :/ dúfam že sa vám bude páčiť...príjemné čítane :)

                                                      13.kapitola

Niall

,,Tak, čo si mi to chcel povedať?“

,,Nóó...Ako sa ti dnešný náš menší koncert páčil?“ povedal som odbiehajúc od témy, pretože som nemal odvahu povedať jej to.

,,Bol super. Úplne najlepší! Ale myslím, že kvôli tomu si ma sen nevolal.“

,,Nie.“

,,Takže?“

,,Dôvodom prečo som dnes tak zamrzol keď som ťa uvidel bolo...“

,,Áno?“

,,Dôvodom bolo to, že som ťa už niekedy videl.“

,,Preto si ostal stáť ako socha? Veď ľudia sa stretávajú a vidia bežne. Ach. Inak škoda, že som ťa nevidela. No teraz si to môžeme vynahradiť.“ povedala s úsmevom Em.

,,Jasné.“ teraz som už stratil aj tú poslednú štipku odvahy. Emilly sa na mňa skúmavo zahľadela.

,,Naozaj si mi nechcel nič iné povedať?“

,,Nie. To bolo všetko.“ zaklamal som a na chvíľu sa rozhostilo ticho. Každý sme sa ponorili do vlastných myšlienok. Po chvíle som si všimol, ako sa Emilly striasla.

,,Je ti zima? Chceš ísť dnu?“

,,Nié, to je v pohode. Je tu fajn a nie je mi zima.“

,,Prosím ťa. Tu máš, daj si moje sako. To ťa aspoň trošičku zahreje.“

,,Fakt netreba.“

,,Trvám na tom.“ povedal som rázne.

,,Tak dobre, keď inak nedáš...“ Zobliekol som si sako a prikryl som ju ním. Keď som jej ho obliekol z účesu jej vypadol prameň vlasov. Aby jej nezavadzal, zastrčil som jej ho rukou za ucho. Em sa na mňa usmiala svojím nádherným úsmevom a povedala: ,,Ďakujem.“

Znova nastalo ticho. Boli sme pri sebe tak blízko. Vpíjali sme sa jeden, druhému do očí. Mal som pocit akoby jej oči boli zakaždým krajšie a krajšie. Chvíľu sme sa na seba iba tak dívali, keď som sa odrazu k nej začal približovať. Vôkol seba som nič nevnímal. Iba som vedel, že toto je tá chvíľa, kedy mám Em vyjadriť to čo k nej cítim. Na moje prekvapenie Emilly spolupracovala. O chvíľu sme boli oddelený už iba malo medzierkou. Už, už som sa ju chystal prekonať...

,,To nemyslíš vážne. To že niekto urobil?“ povedal niekto so smiechom vychádzajúc z klubu. V tom momente sme sa od seba rýchlo odtiahli a tá kúzelná chvíľa razom pominula.

,,Asi by som už mala ísť.“ povedal rýchlo Em. ,,Dan na mňa už určite čaká.“ ani nečakala na moju odpoveď a postavila sa na odchod.

,,Emilly!“ vykríkol som rýchlo.

,,Och, prepáč. Zabudla som. Ďakujem, že si mi ho požičal.“ a podala mi moje sako.

,,Nie. Nemyslel som na to. Ja len... Nešla by si zajtra večer niekde...so mno?“ nesmelo som sa opýtal.

,,Prepáč, ale nemôžem.“ ,,Čo som si myslel? Že sa mi hneď hodí pod nohy? Ona aká nie je. Iba si sa strápnil Niall.“ karhal som sa v duchu.

,,Ale v nedeľu mám voľno.“ vyhŕkla Emilly. Znova so vo mne rozlial pocit radosti.

,,Fakt? To je super. Tak dáš mi tvoje číslo? Zajtra ti zavolám a dohodneme sa.“ Zobrala si ôj mobil a naťukala doň svoje číslo. Uložila sa ako Emilly ;)

,,Môžem si ťa aj odfotiť?“

,,Áno. Nebude to síce perfektná fotka ale...“

,,Nehovor hlúposti. Bude nádherná, uvidíš.“ Odfotil som si ju. Mal som pravdu. Tá fotka bola krásna.

,,Nechcem od teba utekať, ale asi by som u fakt mala ísť.“

,,Veď ja tiež. Poďme.“ Zvyšok večera som strávil s chalanmi, no zopár pesničiek som tancoval s Em. Bola úžasná. No po celý čas mi behala hlavou jedna myšlienka. Ako to, že sa Harry pozná s Em?

Emilly

Domov som došla až niekedy o tretej ráno. Bola som taká unavená, že som sa len prezliekla do pyžama a ľahla si do svoje mäkučkej postieľky. Ešte raz som si prehrala mysľou dnešný večer. Bol krásny. Konečne sa mi splnil sen. A akoby toho ešte nebolo dosť, skoro som pobozkala Nialla. Áno! Ja, Emilly Rolensová som skoro pobozkal Nialla Horana, najlepšieho chlapca na tejto planéte. Dokonca chce ísť aj so mnou von! Je to neuveriteľné. Cítim sa, akoby celý tento život tu v Londýne bol iba sen z ktorého sa onedlho prebudím.

Takto rozmýšľajúc som sa ponorila do hlbokého spánku.

nech sa páči ďalšia časť :)                                              

                                                             12.kapitola

Emilly

,,Ahóóój.“ nahlas som vykríkla, až sa Dan zľakla.

,,Už si tu. Ako som sa zľakla.“ objala ma. ,,Páni. Si krásna. Určite sa chalanom zapáčiš.“

,,Ty si tiež nádherná...Počkať. Povedala si chalanom? Akým?“

,,No predsa Liamovi, Harrymu, ktoré už poznáš, Niallovi, Louisovi a Zaynovi.“

,,Čo....Čože?“ povedala som zaskočene.

,,Viem, že ich máš rada. Podľa zvučky na mobile a to ako si ostala obarená keď si videla Harryho.“ povedala s úsmevom Dan.

,,Ja ich fakt uvidím? Áno! Dan, zbožňujem ťa!“ vykríkla som a znova ju objala.

,,Dobre, dobre. Už sa upokoj.“ povedala so smiechom.

,,To sa ti ľahko povie.“ vydýchla som.

,,Tak chceš sa ešte trošku upokojiť, alebo môžeme í...“

,,Som pokojná. Poďme.“ ,,Na tvári som mala úsmev ako slniečko. Splnil sa mi sen. Nieto, že ich uvidím, ale ja ich dokonca aj spoznám.“ jasala som v duchu. Keď sme zastali pred dverami ich šatne, zhlboka som sa nadýchla. Dan sa na mňa ešte pozrela či fakt môže zaklopať. Len som kývla hlavou. Dan zaklopala.

,,Vstúpte.“ ozvalo sa z vnútra. Podľa hlasu som spoznala, že to bol Harry. Dan nakukla cez dvere.

,,Môžem? Chcem vám niekoho predstaviť.“ a otvoria dokorán dvere. Naskytol sa mi odraz na piatych dokonalých ľudí. Zrak mi hneď padol na Nialla. Ten na mňa pozeral s otvorenými ústami. Prišlo mi to trošku čudné. Usmiala som sa naňho a rýchlo sklonila hlavu. Cítila som, že sa mi do líc nahrňuje červeň. Odrazu som na sebe pocítila niekoho objatie. Zdvihla som hlavu. Harry.

,,Ahoj, Em. Rád ťa zase vidím.“ usmial sa na mňa Harry.

,,Ja teba tiež.“

,,S Harrym sa už poznáte tak ti teda predstavím ostatných, aj keď ich už poznáš. Lenže oni teba nie takže Liam, toto je Em, moja najlepšia kamarátka o ktorej som ti už rozprávala.“

,,Teší ma.“ povedal s úsmevom Liam a objal ma. ,, Ževraj si veľmi dobrá tanečníčka.“

,,Ani by som nepovedala. Ešte sa mám toho veľa učiť...“

,,Nebuď skromná. To čo som o tebe od Dan počul bolo veľmi dobré. Niekedy nám zatancješ.“

,,No dobre.“ povedala som a Dan mi už predstavovala ďalších. Ako posledného mi predstavila Nialla. Zamrzla som. Opäť sa nám stretli pohľady. Má tak nádherné oči. Úplne som sa do nich ponorila. Chvíľu sme sa iba tak na seba dívali pokým...

,,Niall? Buď slušný a zvítaj sa s ňou. Počuješ?“ povedal Liam, no Niall ostal stáť na mieste.

,,Niall!“ Niall sa konečne spamätal. Pozrel sa na ostatných a znova na mňa. Vedela som, že niečo s ním nie je v poriadku. Pristúpila som k nemu a natiahla svoju ruku.

,,Ja som Emilly.“ usmiala som sa naňho. Chvíľu iba tak na mňa bez slova pozeral a odrazu sa už usmial aj on.

,,Niall. Prepáč no...ostal som zaskočený, keď som ťa tu uvidel.“

,,Zakočený? Prečo?“ nechápavo som sa ho spýtala.

,,Rada by som aby ste si to vysvetlili, no už by sme mali ísť.“ prerušila nás Dan.

,,Och, jasné. Poďme.“ povedal Niall, no ostal stáť na mieste. Všetci sa pobrali von z miestnosti a ja som už tiež vykročila, keď ma Niall chytil za ruku.

,,Chcel by som ti to čo sa stalo vysvetliť. Keď skončíme budem na teba čakať vonku.“ povedal a vyšiel von. Ostala som omráčená. Niall mi chce niečo povedať? Veď ma vôbec nepozná. Takto rozmýšľajúc som vyšla von a zamierila ku baru k Dan.

Niall

Dnu vstúpila Emilly. Hneď jej padol zrak na mňa. Jej oči boli nádherné. Po chvíľke sklopila zrak, pokým ju neobjal Harry, akoby boli starí dobrí priatelia. Vôbec som tomu nechápal. Oni sa poznajú? Postupne Dan prestavila Em aj nám ostatným. Ja som sa dostal na rad ako posledný. Em ostala zamrznutá na mieste. Iba sme sa na seba pozerali a nikto nič nepovedal. V jej očiach som sa úplne strácal. Nevedel som čo mám robiť. Začalo mi byť nepríjemne, pretože som vedel, že každý jeden v miestnosti sa na nás pozerá.

,,Niall? Buď slušný a zvítaj sa s ňou. Počuješ?“ povedal Liam, no nedokázal som nič spraviť.

,,Niall!“ až keď na mňa skríkol som sa konečne spamätal. Pozrel som sa na nich a potom znovu na Emilly. Odrazu ku mne pristúpila a natiahla ku mne svoju ruku.

,,Ja som Emilly.“ usmiala sa na mňa. Chvíľu som na ňu iba tak bez slova pozeral. Trvalo mi chvíľu pokým som sa znova spamätal z toho, ako bola zrazu blízko pri mne.

,,Niall. Prepáč no...ostal som zaskočený, keď som ťa tu uvidel.“

,,Zakočený? Prečo?“ nechápavo sa ma spýtala.

,,Rada by som aby ste si to vysvetlili, no už by sme mali ísť.“ prerušila nás Dan.

,,Och, jasné. Poďme.“ povedal som Niall, no ostal som stáť na mieste. Všetci sa pobrali von z miestnosti a Em už tiež vykročila, keď som ju rýchlo chytil za ruku.

,,Chcel by som ti to čo sa stalo vysvetliť. Keď skončíme budem na teba čakať vonku.“ povedal som a zmizol von. Počas nášho menšieho koncertu som sa po celý čas pozeral iba na Emilly. Myslím, že si to počase všimla. Zo začiatku pohľadom uhíňala, no po čase mi ho opätovávala už aj ona. Keď sme dospievali, napil som sa vody, obliekol si sako, keďže vonku už bude chladnejšie a pobral sa von. Pred klubom bola lavička na ktorú som si sadol. Za chvíľu už prišla Emilly.

Emilly

Asi za päť minút zazneli prvé tóný What Makes You Beautiful. Chytila som Dan za ruku a vbehla medzi ľudí na parket. Užívala som si ako nikdy. Počase do mňa Dan štuchla.

,,Pozri sa na Nialla. Nemôže z teba spustiť oči.“ povedala s úšknom. Naozaj. Až teraz som si všimla, že po celý čas čo spieval slová z piesne sa pozeral iba na mňa. Neskutočne som sa z toho tešila. Žeby som sa mu páčila? Nieee....rýchlo som to zavrhla. Keď chlapci dospievali povedala som Dan, že mi je horúco, tak sa idem trošku vyvetrať a aby sa o mňa nebála. Nehovorila som jej, že ma ta bude čakať Niall. Nevedela som o čo ide, tak som si to radšej nechala pre seba. Ešte som zašla na toaletu, kde som sa trošku upravila a vyšla von. Tam už pri ceste sedel Niall na operadle lavičky. Zastavila som a pozrela na neho. Tvár mu osvetľoval mesačný svit. Pohľadom naňho som sa usmiala, ešte raz si prehrabla vlasy, zhlboka sa nadýchla a vykročila som smerom k nemu.

,,Čakáš dlho?“ spýtala som sa s úsmevom.

,,Ani nie. Chceš sa ísť prejsť, alebo ostaneme tu?“

,,Vzhľadom na moje topánky a nato, že v nich ešte až tak dobre neviem chodiť, by sme mohli ostať tu.“ Niall sa na mňa usmial a nastavil mi svoju dlaň. Vložila som tú moju do jeho a vyskočila hore na lavičku.

,,Tak čo si mi to chcel povedať?“

   

                                                  

                                                                  Danine šaty