Čaute :) Prepáčte, že až dnes pridávam časť, ale ja som ju pridávala už skôr, no nastala asi nejaká chyba a nezobrazila sa na blogu. Všimla som si to až dnes, keď mi to povedala kamoška. Taktiež sa ospravedlňujem, za ten most v predchádzajúcej časti. Pomýlila som si ho s iným. Na Tower Bridge sa myslím nedá vyšliapať hore. Ak vám to prekáža, napíšte to prosím do komentu a ja to prepíšem asi cez víkend. Tak a teraz nech sa páči, ďalšia časť :)

                                                         18.kapitola

Niall

Cítil som sa ako v nebi. Ten bozk bol krásny. Vedel som, že som do Emilly zaľúbený. Ten bozk bol od ostatných, ktoré som dostal niečim iným. Cítil som pri ňom niečo iné, neopísateľné. Bol som nadmieru šťastný, že som sa konečne odvážil vyznať jej lásku. A to čo povedala ona bolo zarážajúce. A keď jej vyšla slza šťastia....Ach, nevedel som čo nato povedať. Nikdy som takúto reakciu nezažil. V to poobedie sme si vymenili bozky ešte veľa krát a stále som sa ich nevedel nabažiť. Teraz sa začína život! Život plný lásky.

Ku koncu dňa som zase odprevadil Em až k autu.

,,Tak sa mi s tebou nechce lúčiť.“ povedal som smutne. Em sa zasmiala.

,,Hmmm...som fakt dobrá, že si na mne tak závislý.“ Znova som ju pobozkal. Jej sladké pery boli tak báječné. Po chvíli sa odtrhla.

,,Niall fakt už musím ísť.“

,,Tak dobre. Posledný bozk?“ spýtal som sa s nádejou.

,,Tak dobre. Ale fakt posledný.“ usmiala sa Em. Priložil som moje pery k tým jej a dal jej jemný bozk na rozlúčku.

Domov som došiel celý zasnívaný. Prisadol som si k chalanom na gauč.

,,Tak čo ako to šlo?“ spýtal sa Zayn.

,,Výborne. Už nie sme len kamaráti.“

,,Čože? Ako to? Čo sa stalo?“ vybalili na mňa otázky.

,,Zobral som ju na Tower Bridge a vyliezli sme na vrch. Tam som sa odvážil povedať jej to, čo k nej cítil. Na moje prekvapenie cíti aj ona to isté ku mne.“

,,Bratm, tak to je super!“ vykríkol Liam a objal ma. Za ním aj všetci ostatní.

Po zbytok večera som strávil s chalanmi a vyrozprával im všetko do maličkých podrobností, až mali problém zastaviť ma. Po dlhom rozprávaní som vyhladol. Zašiel som do kuchyne, no tam som nič nenašiel, tak som si objednal pizzu. Pokým som na ňu čakal, zašiel som na twitter a tam som pridal fotku s Em, keď sme boli na London Eye a popísal som ju: ,,Today and yesterday was the best day of my life. thank youuu xxxxx“

Odpísal som ešte zopár fanynkám, no prerušilo ma znovenie zvončeka. Pizza! Rýchlo som pribehol k dverám, kde už stál Lou a preberal pizzu.

,,Hej, tá je moja!“

,,Klídek, klídek. Myslíš, že chcem večer o 11 jesť pizzu? Tak to si na omyle, Niall.“

Rýchlo som ju zaplatil, zobral si ju do izby a tam som sa do nej schuti zahryzol. S plným žalúdkom som sa ešte osprchoval a ľahol do postele. Zaspal som ako bábätko.

Emilly

Prebudila som sa a pozrela na hodinky. 7:30. Skúšala som ešte zaspať, no nedarilo sa. To mám zato, že som včera išla skoro spať. Nevedela som čo mám robiť, keďže skúšku máme až o 10, tak som sa išla osprchovať a tak som si zapla notebook. Zašla som na twitter a pozerala čo je nové keď....Niall pridal našu fotku na twitter!!! A napísal, že najlepší deň v jeho živote? Začala som skákať od šťastia po celej izbe. Nevedela som sa spratať do kože. ,,Niall napísal, že najlepší deň v jeho živote!“ neustále som vykrikovala a výskala.

Keď som sa ako tak upokojila odpísala som: ,,Even my. I can't wait another day with you ;)”

Bola som šťastím celá bez seba. Zaklapla som notebook a vybehla ku skrini. Počasie bolo dnes krásne slnečné, tak ako moja nálada. Vybrala som si krátku srdiečkovú sukňu, ružový nátelník. Ešte som si vybrala úbor a cvičky a vložila ich do kabelky, kde som dala aj doklady. Ešte som si vlasy do konti aby mi nebolo teplo, obula si sandálky, nasadila okuliare a vyšla von. Počasie bolo naozaj krásne. V Londýne také často nebýva. Vtáčiky si okolo poletovali a čvirikali. Dokonca aj áut bolo dnes nejako málo. Zašla som do Starbucksu a tam som si kúpila chladený čokoládový drink. Zašla som do parku a tam som sa prechádzala okolo vody. Sadla som si na okraj fontány a zaspomínala na minulosť. Nemohla som sa nezasmiať nad tým ako som spadla do vody. Rozmýšľala som nad tým chalanom,ktorý sa pri mne zastavil a začal sa ospravedlňovať za svojho psa. Znova som si spomenula na jeho úsmev a na to, aký mi bol povedomí.

Vtedy mi to doplo. Veď to bol Niall! Ako to, že som ho nespoznala? A čo on? Pamätá si na mňa? Musím sa ho na najbližšom stretnutí na to spýtať. Dnes bohužiaľ von neideme. No nič. Bude to musieť počkať.

Emillyno oblečko :)