ďalšia kapitolka :) a prajem vám peknú Veľkú Noc :)

                                                           21.kapitola

Zastavili sme pred nejakým, mne neznámym barom. Niall ako pravý gentleman, rýchlo vyskočil z auta, aby mi mohol otvoriť dvere.

,,Ďakujem.“ usmiala som sa naňho.

,,Za takéto veci sa neďakuje.“ šepol mi do ucha a pobozkal ma. Zase ma tým úplne omámil.

Vošli sme dnu. Bolo tu dosť ticho.

,,Je to môj obľúbený bar. Vlastní ho kamarát. Nie je tu veľa ľudí, ale je úžasný. Poď zoznámim ťa s ním.“ kráčala som za Niallom. O chvíľu sme zastali pred barom. Za ním stál vysoký čiernovlasý chalan. Vyzeral milo.

,,Ahóój!“ podali si ruky. ,,Tak čo ako idú kšefty, John?“

,,Och, celkom fajn. A ktože je táto pekná dáma?“ upriamil na mňa John pohľad.

,,Táto pekná dáma, je Emilly. Moja priateka.“

,,Ach, to ty si tá Emilly? To je tá Emilly o ktorej mi tu stále básniš?“

,,Áno, to je ona.“ povedal Niall trochu nesmelo. Nemohla som sa nezazsmiať.

,,Tak ty o mne stále básniš? Hmm...“ povedala som a objala Johna na zoznámenie.

,,Nechceš si ísť niekde sadnúť? Čo najďalej od tohto tu?“

,,Ale Niall, ja hovorím len pravdu.“ povedal som smiechom obranne John.

,,Niekedy jej hovoríš až priveľa.“ Nad touto situáciou som sa mohla len smiať. Lichotilo mi to, ako ma Niall opisoval Johnovi. No radšej som do toho viac nerýpala, aj keď ma to nutkalo.

Niall vybral stôl vzadu, aby sme mali súkromie. Tento bar bol super aj tým, že sme si tu mohli dať pizzu. Keďže sme boli hladní, zobrali sme si tú najväčšiu akú dávali. Keď nám ju priniesli, otvorila som ústa dokorán. Bola naozaj velikánska. A ako úžasne voňala!

Schuti som sa do nej zahryzla. Bola úžasná. Pizza mi už tak chýbala.

Zrazu som si spomenula na to, na čo som sa chcela Nialla opýtať.

,,Niall?“ začala som neisto.

,,Án?“ povedal s plnými ústami.

,,Pamätáš sa na naše prvé stretnutie?“

,,Ako by som si nepamätal. Všimol som si ťa aj cez tu fúru ľudí.“

,,Fúru? Veď sme tam boli len ty a ja a zopár okoloidúcich. Ty si na to nepamätáš?“ povedala som zhrozene.

,,Zlato, ešte teraz ťa mám pred očami, ako si tám stála s kuframi v rukách.“

,,S kuframi?“ nechápala som.

,,Áno. S kuframi na letisku.“

,,Počkať, počkať, počkať. Aké kufre? Aké letisko?“

,,Tam som ťa prvý krát videl. Bolo to koncom júna, keď sme mi prileteli z Ameriky. Stáli sme v hale a zrazu som si ťa všimol. Niekomu si volala.“

,,Čože? Vy ste tam vtedy boli? Tak to vás som videla. Zdali ste sa mi nejakí povedomí.“

,,A potom sme sa stretli v parku. Hneď som ťa spoznal. Nevieš si predstaviť aký som bol nahnevaný, keď som ti nedal svoje číslo.“

,,Musím sa priznať, že odvtedy v parku, som na teba často myslela. Tvoj krásny úsmev sa mi vryl do pamäti. Bol mi vtedy nejaký známi, no v tom zhone som si nevedela spomenúť. Som taká šťastná, že môžeme byť spolu. A zato môžeme ďakovať Danielle.“

,,To teda áno. Ani sme sa jej nepoďakovali. Musíme ju aj Liama, niekedy pozvať na večeru.“

,,Máš pravdu.“ povedala som a pobozkala ho. V bozku bolo cítiť pizzu. Bol to pizzový bozk. A bol krásny. Tak ako všetky ostatné.

Keď sme sa odlepili, Niall znova začala jesť pizzu. Ja som jej už mala dosť, tak som sa len na neho pozerala. Bol taký zlatý pri jedení. Jasné, ja zjem tiež veľa, no na Nialla nemám. Naňho nemá nikto.

Po chvíli na mňa Niall hodil spýtavi pohľad alá čo je?

,,Rozmýšľam kde to všetko dávaš. A aký si pritom zlatý.“ usmiala som sa. Pritiahol si ma k sebe a zase mi vštepil ďalší bozk. Pomedzi bozk som sa usmiala a povedala: ,,Ľúbim ťa.“

,,Aj ja teba.“ Táto veta ma hriala v srdiečku ešte po celý večer.