16.kapitola
Niall
Kráčal som nočnými
ulicami Londýna. Nemohol som prestať myslieť na Emilly. Ako sa mi
rozbúšilo srdce keď som ju videl v parku vysmiatu od ucha k uchu.
Ako sa potešila talianskej reštaurácie, ako sa zľakla na London
Eye a tá pusa. Emilly je dokonalá. Presne taká, akú chcem. Má
zmysel pre humor, je trošku hanblivá, no vie to aj poriadne
roztočiť. Ako som tak kráčal nočnou ulicou dostal som nápad. Už
viem kde ju zajtra zoberiem! Určite sa jej to bude páčiť.
Rozmýšľajúc o zajtrajšku som došiel až domov. Otvoril som
dvere a namieril si to rovno do kuchyne. Z chladničky som si vybral
koláč, sadol si s ním za kuchynský pult a poozeral som sa pritom
na hviezdy.
,,Hej! Počuješ ma?“
vyrušil ma zrazu niekto z mojich myšlienok.
,,Louis!“
,,Áno som to ja. Si v
poriadku? Zdravím ťa a ty nič.“
,,Bol som s Emilly.“
,,Jááááj. Tak to chápem.
Počkaj chvíľu.“ povedal Louis a odbehol k dverám. ,,Chalani!!!!
Poďte sem rýcho. Niall nám chce niečo povedať!“
,,Hej! Louis! Čo to robíš?
Načo ich voláš?“
,,Nehovoril si, že si bol s
Em? Chcem o tom poobedí vedieť všetko a chalani tiež.“
,,Ani si sa ich nepýtal.“
,,Viem to.“ potľapkal ma
Louis po pleci. O chvíľu už všetci doleteli do kuchyne a sadli si
oproti mne.
,,O čom si chcel hovoriť?“
spýtal sa zadychčane Liam.
,,Dnes som bol von s Em.“
povedal som trochu otrávene.
,,Fakt? Tak hovor! Čo ste
robili? Bol aj francuzák?“ prekrikovali sa chalani.
,,Ticho...ticho. Po prvé
žiadny francuzák nebol, Harry. Bol bozk na líce.“ povedal som
zasnene, prehrávajúc si t scénu.
,,Iba?“ povedal sklamane
Harry.
,,Mne to stačilo. Nie som
ty, nezabúdaj.“ uškrnul som sa na Harryho a pokračoval v
rozprávaní.
Emilly
Ráno som sa prebudila a
pozrela na hodinky.
,,9:30!!!“ vykríkla som
od hrôzy. Zabudla som si nastaviť budík. O 10 mám skúšku. To
nestihnem!
Vyskočila som z postele a
splašene behala po izbe. Rýchlo som si umyla zuby a pribehla ku
skrini. Vybral som prvé čo mi prišlo pod ruku a do tašky
nahádzala veci potrebné na skúšku. Zobrala som kľúče od auta a
zbehla dole do kuchyne. Z chladničky som vybrala bagetu a utekala
som preč. Ako na potvoru sa mi v dverách zasekla taška. Horko
ťažko som ju vybrala a už som otvárala bránu. Nasadla som do
auta a vyfrčala z domu. Na červenej som sa ako tak upravila a
zahryzla do bagety. V tom som si spomenula. Veď ja mám dnes stretko
s Niallom! Pozrela som sa na seba do zrkadla. Vyzerala som ako
strašidlo. V taške som mala iba špirálu a balzam na pery. Pozrela
som, čo to mám vlastne na sebe. Obyčajné biele tričko, sveter,
rifle a Vansi. Vážne? No nič. Dúfam, že Dan mi požičia aspoň
make-up.
Do sály som došla tri
minúty pred 10. Rýchlo som sa prezliekla. Presne ako som prišla
preoblečená, do sály vošiel Wade. Spravili sme si rozvičku.
Poctivo som ju robila, no ja som bola rozvičená až až. Dali sme
sa do párov a až vtedy som uvidela Chrisa.
,,Ahóóój!“ silno som
objala Chrisa. ,,Tak už si vyzdravel?“
,,Ako sa to vezme.“
povedal s úsmevom Chris. ,,Som rád, že ťa konečne vidím. Veľmi
si mi chýbala.“ povedal priamo pozerajúc mi do očí. Znervóznela
som. Nevedela som čo povedať. Jasné, že mi Chris chýbal, je to
veľmi dobrý priateľ, no nie až tak, aby mi to trhalo srdce.
Pokúsila som sa o úsmev a povedala: ,,Aj ty mne.“
,,Tak vážení. Poďme na
to.“ prekričal vravu ľudí Wade. Bola som rada, že sme začali
nacvičovať a zbavil ma tej situácie. Zbytok skúšky prebiehal
dobre. Začali sme s ďalšou choreografiou. Ja s Dan sme mali úvodný
tanec a potom sa pridali ostatní.
Skončila skúška,
prezliekla som sa a odbehla s Dan na wc, kde mi požičala make-up.
Dala som sa do poriadku a vyšli sme von. Cestou výťahom som
zavolala Niallovi, že po mňa už môže prísť. Keď som zložila,
všimla som si Danin skúmavý pohľad.
,,Čo je?“ spýtala som
sa, robiac sa hlúpou, že neviem o čo jej ide.
,,Niall? Áááá...niečo
sa nám tu rysujeee.“ povedala s úškrnom.
,,Nie. Len spolu ideme von.“
červenajúc som odvetila.
,,Tak von...No nič. Keď mi
nič nechceš povedať...“
,,Dan. Vieš, že keby niečo
medzi nami bolo, povedala by som ti to. Priznávam, Niall sa mi veľmi
páči, no neviem ako je to z jeho strany.“ povedala som trošku
smutne.
,,Neboj sa.“ povedala
povzbudzujúco Dan. ,,Ako poznám Nialla, si jeho typ a bol by naozaj
veľmi hlúpy, keby ťa odmietol.“
,,Myslíš?“
,,Áno, myslím....Hííí!“
,,Čo je? Je na mne niečo
zlé?“ vykríkla som preľaknuto.
,,Na čele...“
,,Čo je sním? Nebodaj tam
mám vyrážku?“
,,A akú veľkú.“ rýchlo
som vytiahla mobil a pozrela som sa naňho. Nič som nevidela.
,,Ja tam nič nevidím.“
Dan vtedy vypukla smiechom. Hneď mi to došlo.
,,Sprostá.“ povedala som
nahnevane no musela som sa z toho smiať aj ja.
,,Riadne som ťa nastrašila.
Mala si sa vidieť.“ povedala so smiechom Dan. Takto smejúc sme
vyšli z budovy a tam stál....
Emillyne oblečenie

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára