Tak tu je ďalšia kapitola. Neviete si predstaviť aká šťastná som bola keď som si prečítala komentáre. Ešte raz vám ďakujem. Hneď ma to viac baví písať, keď viem, že to niekto číta a páči sa mu to. Tak tu je ďalšia časť aj keď trošku kratšia                                                      

                                                                 3.kapitola

O siedmej ráno som sa prebudila na zvonenie budíka. Hneď som ho vypla a rýchlo som celá šťastná vyskočila z postele, čo sa často nestáva. Celú noc som sa prevaľovala z jednej strany na druhú od nedočkania, kedy konečne nastane ráno.

Otvorila som dvere izby a hneď som zacítila vôňu chleba vo vajíčku. Zbožňujem ho. Vošla som do kuchyne. Ocko už stále pri sporáku a vyprážal.

,,Dobré ránko oci.“ dala som mu pusu na líce. ,,Ako to, že si už hore? Nemala som ťa zobudiť až neskôr?“

,,Áno, ale už som nemohla vydržať ležať v posteli. A čože sa stalo, že robíš chlebík vo vajíčku?“
,,Je to tvoje posledné ráno tu doma. Chcem aby si naňho mala pekné spomienky.“

,,Aké posledné? Oci veď ja tu doma budem raňajkovať ešte veľa krát. Nemusel si si robiť starosti. Tak ukáž. Pomôžem ti.“

,,Nie, nie. S ničím mi dnes pomáhať nebudeš. Choď zobudiť Thomasa a dobaľ sa. Keď budú chlebíky hotové, zavolám ťa.“

,,No dobre.“ Neochotne som súhlasila.

Po piatich minútach, keď sa mi konečne podarilo zobudiť Thomasa, som sa išla dobaliť. V podstate som už aj bola zbalená iba som si do kufra dala pyžamo, čo som mala na sebe a miesto neho som si obliekla pohodlné čierne legíny, krátke čierne tričko a svoju 1D mikinu I ♥ Niall Horan. Do rupsaku som si dala základne veci. Vychystaná som zobrala kufre, rozlúčila sa so svojou izbou, ktorú dlhší čas neuvidím a pobrala sa na chodbu, kde som sa zložila.

,,Em! Raňajky sú hotové.“ zakričal na mňa ocko.

,,Mňam. Oci dnes sú úžasné. Nehovorím, že inokedy sú zlé ale dnes...“ ocko sa len zasmial a zahryzol do chlebíka.

Pozrela som sa na hodinky. Bolo pol ôsmej, najvyšší čas vyraziť. Rozlúčila som sa s bytom, obula sa a mohli sme vraziť. Do kufra sme hodili moju batožinu a išli sme na letisko. Na letisku som dala odložila kufre do batožinového priestoru a rozlúčila som sa s ockom a Thomasom.

,,Budete mi tak chýbať. Ale cez zimu sa vrátim a oslávime spolu Vianoce.“

,,Aj ty nám budeš chýbať. Poď sem zlatko.“ objala som ocka aj bračeka. Pomaly sa mi do očí začali nahŕňať slzy. Z ohlasu som začula, že cestujúci do Londýna sa majú presunúť do lietadla.

,,Tak ja už musím ísť. Ľúbim vás.“ z oka mi vyšla slza.

,,Aj my ťa ľúbime.“ a ešte raz ma objal ocko. On a Thomas mi budú tak chýbať. Otočila som sa a zamierila ku kontrole. V lietadle som si našla svoje sedadlo. Bola som rada, že sedím pri okne a budem mať pekný výhľad. Let mal trvať približne dve hodiny. Sadla som si a do uší si dala slúchatka. Pustila som si One Direction a pomaly sa spamätávala. Zachvíľku som už mala zase dobrú náladu a už som sa nevedela dočkať kedy konečne budem v Londýne.

,,Milí cestujúci. Prosíme vás aby ste si zapli bezpečnostné pásy. Pristávame.“ premohlo ma vzrušenie. Som v Londýne. Zachvíľu budem na letisku. S radosťou som si zapla pas a očakávala pristátie. Keď som vystúpila z lietadla bola som šťastná ako asi nikdy. Cítila som nový začiatok.

Zase som prešla kontrolou a zobrala si kufre. Trošku som mala problém s ich chytením ale zvládla som to a pomaly som prešla do haly. Z diaľky som zahliadla Petra, ktorý sa rozprával s nejakými chlapcami. Z diaľky som nevedela určiť či ich poznám, či nie, ale trošku sa mi na niekoho podobali. Nechcelo sa mi s tými kuframi trepať až k nemu tak som vytiahla telefón a zavolala mu. Zachviľu bol pri mne. Zvítali sme sa a mohli sme ísť. Cestou som mu rozprávala o lete, aký bol a on zas čo všetko zažil v Amerike. Jeho život musí byť veľmi zaujímavý, z toho čo mi povedal. Informoval ma aj o tom ako to u nich doma chodí a že sa deti s Annou už na mňa nevedia dočkať tak, ako ja na nich. O chvíľu už sme stáli pred ich domov. Nemohla som veriť vlastným očiam, že toto bude môj domov. To nebol dom, skôr menšia vilka. Vedela som, že sa tu majú dobre, ale až tak? No nič. Neriešim to. Aspoň zatiaľ nie. Peter mi mohol s kuframi a odomkol dvere. Ako náhle som vstúpila do predsiene ozval sa veľký dupot nôh zo schodov. Odrazu už pri mne stáli dve mále usmievavé detičky s veľkými okáľmi. Boli na zožratie. Hneď mi padli do oka a myslím, že aj ja im. Vyobjímala som ich a potom som sa zvítala aj s Annou.

,,Som taká rada, že si už konečne tu. Nemohli sme sa ťa dočkať.“

,,Veď ja tiež Anna. Som veľmi rada, že u vás môžem bývať. Musím vám to nejako potom splatiť.“

,,Žiadne splácanie. My sme veľmi radi, že tu môžeš byť a tým to skončilo.“

,,No dobre.“ povedala som, ale vedela som, že aj tak im to raz nejako splatím. Anna mi zatiaľ poukazovala dom. Bol fakt veľký a nádherne zariadený. Vyšli sme na poschodie a na konci chodby boli dvere s nápisom Emilly. Nechala ma tam ísť samu, aby som sa poobzerala v mojej novej izbe. S radosťou som vošla dnu a... Tá izba bola nádherná. Keď som uvidela tú nadhernú veľkú posteľ, neodolala som a hodila som sa na ňu. Cítila som sa ako v nebi. Tá izba bola nádherná.

,,Klop,klop klooop. Môžem?“ spýtala sa Anna.

,,Áno.“ povedala som zasnene.

,,Tak čo. Páči sa ti?“

,,Či sa mi páči? Je úžasná. Ďakujem, ďakujem, ďakujem.“ Anna sa zo mňa začala smiať.

,,A videla si toto?“ ukázala na dve biele dvere. Ani som si ich nevšimla. Otvorila som prvé dvere. Nemohla som uveriť vlastným očiam.

,,Ja mám svoj vlastný šatník!“ zvýskla som.

,,A otvor aj tie druhé dvere.“ rýchlo som ich otvorila.

,,Kúpeľňa? Robíte si zo mňa srandu? To nemôže byť pravda! Ďakujem ti Anna. Si tá najlepšia teta pod slnkom.“ a objala som ju.

,,Tak si tu ešte popuď ale o šiestej buď dole. Bude večera.“

,,Budem tam.“ odvetila som a ľahla si na posteľ. Tento nový život sa mi začína páčiť.  

                                                                    Emillyne oblečenie do lietadla

                                                              Emillyn nový domov

                                                              Emillyna nová izba

                                                               Emillyna kúpeľna

                                                            Peter, Mike, Darcy a Anna