enjoy :)
                                                            22.kapitola

Po tomto trapase s Harrym ma Chris zaviedol do parku. Prechádzali sme aj okolo našej fontány. Na toto miesto nikto nezabudnem. Tu som sa prvý krát stretla s Niallom.

Chris ma zaviedol až kore na kopec. Bol z tamaď krásny výhľad. Pomohla som mu rozprestrieť deku a vtedy mi to došlo.

,,Ááá...takže ty si nám naplánoval piknik.“

,,Óóó, si chytré dievča.“ zasmial sa Chris. Sadli sme si na deku a z tašky vybral vianočku s maslom. Zbožňujem vianočku. Ďalej vybral ľadový čaj, sendviče, pomarančový džúš, jahody a čokoládu.

,,Páni! Ty si toho ale priniesol.“ bola som v údive.

,,Môžeš si vybrať.“

Pomaly sme jedli a smiali sa. Cítila som sa veľmi dobre. Bolo to také ako predtým, keď sme sa spoznali. Chris bol ku mne veľmi milý. Pravdaže som myslela nato, čo som mu chcela povedať, nech sa nesnaží, že ľúbim Nialla a som s ním šťastná, no nedokázala som to. Nechcela som tú príjemnú atmosféru pokaziť.

Sedeli sme tam asi dve hodiny a stvárali sme hlúposti. Nakoniec nám ostal už iba kúsok vianočky.

,,Poď.“ chytil ma Chris, držiaci vianočku, za ruku a začal utekať.

,,Počkaj...“ smiala som sa. ,,Čo s tou dekou?“

,,Potom sa po ňu vrátime.“ zakričal Chris a ďalej utekal. Zastali sme až pri rybníku. Chris odlomil z vianočky a hodil ju do vody. Kŕdeľ kačiek hneď priletel ku kúsku a začal sa oňho biť. Podal mi vianočku, aby som im ju mohla hodiť aj ja. Zase sme sa pritom nasmiali, až nás boleli bruchá.

,,Už by som mala ísť. Stmieva sa.“ povedala som.

,,Odprevadím ťa.“ Kráčali sme popri sebe. Medzi nami bolo ticho, no nebolo mi príjemné. Nebolo také ako pri Niallovi. Zase som nad ním rozmýšľala. Chýbal mi. Dnes večer mu ešte zavolám.

Zase do mňa prenikli obavy. Čo keď mu Harry niečo povie? A čo keď už povedal? Rýchlo som to zahnala do kúta hlavy. Ani neviem ako, už sme stáli pred mojím domom. Chris ma odprevadil až k dverám. Tam sme zastali a zadíval sa na mňa. Nevedela som čo povedať.

,,Dnes som sa bavil.“

,,Áno aj ja. To kŕmenie bolo úžasné.“ zasmiala som sa. Znova nastalo ticho. Chris sa mi pozeral hlboko do očí. Bolo mi to nepríjemne, no nevedela som odvrátiť pohľad. Odrazu sa ku mne začal približovať. Ja som tam stála ako socha. Jediné čo som vnímala bolo silne blikajúce červené svetlo v mojej hlave. Vedela som, že to čo nasleduje nie je dobré. No bolo neskoro. Chris sa prilepil na moje pery. No ja som nič nerobila. Nespolupracovala som. Iba som tam tak stála. Vtedy sa mi pred očami zjavila Niallova tvár a ja som si uvedomila čo robím a snažila som sa ho od seba odsrčiť, keď niekto povedal.

,,Ty hajzel!“ Pozrela som sa kto to hovorí. Niall! Toto nie je dobré. Toto vôbec nie je dobré. Pozrela som sa na Chrisa. Ten mal na tvári ironický víťazoslávny úsmev.

,,Nevieš, že zadané holky sa nemajú bozkávať?“ V Niallových očiach bolo vidieť hnev.

,,Niall, prepáč ja...“ rýchlo som k nemu priskočila no on sa len ustúpil dozadu.

,,A ty sa tiež netvár ako neviniatko. Kľudne ho tu bozkávaš! A ja som si myslel, že ma ľúbiš.“

,,Niall.“ plakala som. Nedokázala som zastaviť ten vodopád sĺz. Zranila som Nialla. Zranila som jeho city. Teraz keď bolo konečne všetko fajn, zase sa to posralo. Bola som na seba nesmierne nahnevaná. Prečo som taká sprostá? Prečo som to Chrisovi dovolila?

,,Niall, prepáč...nie je to tak ako si myslíš.“ Ach, aké pochabé slová. Tomuto Niall určite neuverí. Neverila by som tomu ani ja. No, čo mám povedať? Čo?

,,Ha, že nie je to tak ako si myslím.“ z očí mu sršal hnev. ,,Mám zdravé oči. Videl som čo ste práve robili.“

,,Niall!“ vzlykala som.

,,Vieš čo? Nič nehovor. Nechcem nič počuť. A už nikdy ťa vidieť.“ obrátil sa a odkráčal.

,,Niaall!“ utekala som no nevládala som bežať. Spadla som na zem a jediné čo som vedela bol plač. Slzy sa mi rinuli z očí jedna radosť. Prečo? Bože prečo?

,,Em? Si v poriadku?“ prikročil ku mne Chris. Pozbierala som všetku svoju silu a vstala som.

,,Vypadni.“

,,Em ja...“ snažil sa brániť Chris. V očiach mu bolo vidno radosť. To ma rozzúrilo ešte viac.

,,Povedal som ti, že máš vypadnúť!“ už som kričala. ,,Padaj mi z očí. Už nikdy ťa nechcem vidieť. Počuješ? Nikdy! Ty sviniar!“ Chris sa na mňa pozeral tými svojimi očami, teraz mne už odpornými. Nezbilo mu nič iné, len ísť preč. Rozutekala som sa k dverám. Rýchlo som ich otvorila a zabuchla. Hodila som na podlahu kľúče a skĺzla na zem. Takto môj príbeh lásky nemal skončiť. Takto nie.