enjoy :)

                                                        10.kapitola

Na parkete sa zvíjala Em. Bola tak krásna. Nemohol som z nej spustiť oči. No všimol som si aj nejakého chlapca, ktorý tancoval s ňou. Premohla ma žiarlivosť. To ako sa jej dotýkal a vykrúcal ju, to mám robiť ja! Bolelo ma pozerať sa nato, no nedokázal som odísť. Po chvíľke som dostal nápad. Keď skončí táto pesnička, pozvem ju na ďalší tanec. Keď skončili spustil sa obrovský potlesk. Myslím, že som nebol jediný, kto nemohol z Em spustiť oči. Z reproduktorov sa ozvali prvé tóny songu I won't give up. Tú pesničku zbožňujem. Vykročil som smerom k Em. Keď som už bol skoro pri nej, neznámi chlapec, ktorého súdľa podľa jej úsmevu poznala, jej nastavil ruku a spýtal sa: ,,Smiem prosiť, kráska?

,,Smiete, pán Chris.“ pritiahol si ju k sebe a pomaly sa hýbali v rytme. Odrazu sa Em pozrela na Chrisa. Chvíľku iba tak stáli, keď sa Chris začal k Em približovať. Už som sa nato nemohol dlhšie pozerať. Otočil som sa a pomaly odkráčal. Cítil som, ako sa všetko v mojom vnútri láme na márne kúsky. Emilly má niekoho iného. Ľúbi niekoho iného. Vyšiel som von z klubu a pobral sa ani neviem kam. Kráčal som hodnú chvíľu, až som nakoniec skončil na pláži. Sadol som si na piesok a pozeral na hviezdy. Prečo sa mi nikdy v láske nedarí? Teraz, keď som konečne našiel tú pravú, ona ľúbi niekoho iného. Prečo? Prečo mám také nešťastie v láske? Prečo nikdy nemôžem nájsť to správne dievča? Je pre mňa strašne ťažké pozerať sa na Liama, Louisa a Zayna ako sú s dievčatami šťastní, ako ich povzbudzujú, sú s nimi keď to potrebujú. Doteraz mi stačili chlapci, ale teraz už nie. Potrebujem mať pri sebe dievča. Dievča, ktoré by som mohol chrániť a rozmaznávať. Tak veľmi by som to chcel. Z rozmýšľania ma prebudil vyzváňajúci mobil. Harry. Ó nie. Nepovedal som mu kde idem a určite už o mňa majú on a chalani strach. Zrušil som ho, pretože som nemal náladu vysvetľovať mu, kde som. Poobzeral som sa okolo seba, aby som zistil kde to vlastne presne som. Bol som len pár minút od nášho domu.

Keď som otvoril vchodové dvere, nahrnuli sa na mňa všetci chlapci a so zdvihnutými hlasmi povedali: ,,Si normálny? Vieš, ako sme sa o teba báli, či sa ti niečo nestalo? Mal si povedať, kde ideš, alebo aspoň zdvihnúť telefón. Už to nikdy neurob.“

,,Fajn, prepáčte.“ a pobral som sa do izby.

,,Nič viac? Žiadne vysvetlenie?“ povedal nahnevaný Harry.

,,Nemám na to náladu.“ povedal som. Keď som videl ešte ich stále vystrašené výrazy, trochu ma to zamrzelo, no aj tak som nemal náladu vysvetľovať im to. Otočil som sa a pobral sa na poschodie do svojej izby. Zabuchol som dvere a vošiel do sprchy. Zase sa mi pred očami začali mihať obrazy z klubu. Vypol som vodu a prešiel do postele. Trvalo mi dosť dlho pokým som zaspal, no nakoniec sa to podarilo a ja som aspoň na chvíľu prestal myslieť na dnešný večer.

Emilly

Skončila štvrtková skúška a ja s Dan, ako obvykle sme zašli na kávu.

,,Zajtra je oslava, dúfam, že si na to nezabudla.“

,,Nie, čo si. Ale mám jeden problém. Čo si má na seba zobrať? A kde to bude?“

,,Bude to v tomto klube.“ a dala mi vizitku. ,,A zober si na seba niečo pekné, nejaké šaty. S niekým ťa zoznámim.“ povedala s potmehúdskym úsmevom.

,,Tak to som zvedavá.“ povedala som so smiechom. ,,Och. Nemala si mi to povedať. Teraz budem až do zajtra večera rozmýšľať, kto to asi je. Povedz mi to prosíííím.“ hodila som na ňu psie oči.

,,Bude to prekvapenie. Už sa neviem dočkať ako sa zatváriš. Bude to super.“ zvýskla od radosti. Už som to ďalej neriešila, ale stále som rozmýšľala, kto by to asi mohol byť. Nič ma však nenapadalo.

,,Dobre, tak teda zmeňme tému. Ozaj, nevieš prečo dnes nebol Chris na skúške?“

,,Včera mi volal, že je chorý. Vidíš a pozdravuje ťa.“ povedala Dan.

,,Tak to je škoda. Dúfam, že sa čo najskôr vylieči.“

Takto sme kecali ešte nejakú tú polhodinku. Keď sme sa rozišli šla som do obchodov pozháňať niečo na zajtrajší večer. Po hodinách hľadania som našla ružové koktejlky a k nim som si kúpila čierne lodičky a kabelku. S úsmevom na tvári som prišla domov. Trošku som sa pohrala s deťmi a večer som chodila po izbe v lodičkách aby som si na ich výšku zvykla, lebo predsa s nimi nemám veľké skúsenosti. Musím povedať, že mi to šlo dobre. Spokojná som si ľahla do postele a pomerne rýchlo som zaspala.

Niall

Ráno som sa prebudil na prenikajúce svetlo do mojej izby. Zase sa mi do mysle vrátili všetky tie obrazy s klubu, no aj výrazy chlapcov keď som prišiel domov. Premohli ma výčitky svedomia. Musím sa im ihneď ospravedlniť. Rýchlo som vstal, obliekol sa a zišiel dole do kuchyne. Už zo schodov som počul ich smiech. Vošiel som do kuchyne a nastalo hrobové ticho. Každý jeden na mňa upieral svoj pohľad a žiadal vysvetlenie ohľadom včerajšej noci. Sadol som si za stôl, nadýchol sa a spustil: ,,Prepáčte za ten včerajšok. Mal som vám dať vedieť kde som, no nemal som na to náladu. Včera som zase videl Emilly.“

,,Čože? To je super. Mal si nám to hneď povedať, že si bol s ňou a my sme vás vyrušili.“

,,Počkať. Ale to nedáva zmysel. Prečo si bol potom včera taký nazúrený keď si došiel domov?“ spýtal sa Liam.

,,Videl som ju s niekým iným a išli sa bozkávať.“

,,Och Niall. To je nám ľúto. Čo s tým budeš robiť?“ spýtal sa smutne Lou.

,,Nič! Nič s tým nemôžem spraviť. Emilly je niekoho iného. Chápeš? Niekoho iného!“ skríkol som. Lou aj ostatní chalani zostali zaskočení mojím správaním.

,,Prepáčte. Nechcel som na vás zase vybehnúť. Ale nezvládam to.“ z oka mi vyšla slza aj keď som sa jej snažil zabrániť.

,,Poď sem. My ťa chápeme.“ objal ma Liam.

,,Skupinové objatie!“ skríkol Harry a ja som sa nemohol zasmiať.

,,Čo by som si bez vás počal?“ povedal som už s miernym úsmevom na tvári.

,,Niall, sme tu stále pre teba a navždy aj ostaneme. Možno nie vždy dokážeme poradiť, ale stále si ťa radi vypočujeme.“ povedal Zayn.

,,Tak čo? Tešíte sa na zajtrajší večer?“ povedal Harry s radosťou.

,,Zajtrajší večer? Čo sa bude diať?“ nechápal som.

,,Predsa Danina oslava. Zabudol si?“ oznámil mi Liam.

,,Aha. Áno, už si spomínam. O koľkej tam máme byť?“

,,Oslava začína o siedmej večer, ale my tam máme byť o piatej aby sme si to tam ešte vyskúšali.“

,,Inak ja tam pôjdem už ráno. Pomôžem Dan s prípravou a potom pôjdeme na obed.“ povedal Liam.

,,Dobre takže o zajtrajší program máme postarané, ale čo dnes?“ spýtal som sa.

,,Ja idem von s Perrie. Dlhšie sme sa už nevideli, tak s ňou chcem teraz tráviť nejaký ten čas.“

,,Ja idem na nákupy s El. Jej krstná čoskoro bude mať narodeniny a ideme jej vybrať nejaký pekný darček.“

,,Ja vlastne tiež dnes nemôžem. Pozval som Dan na večeru aby sme oslávili jej narodeniny osamote.“

,,Harry?“

,,Ja som voľný. Nezájdeme do lunaparku?“

,,To je super nápad. V lunaparku som už nebol veky.“

ďalšia kapitola :)

                                             9.kapitola

     Nasadli sme do Chrisovho auta a Dan nadiktovala adresu. Išli sme hodný kus cesty, pretože klub, ktorý bol podľa Dan najlepší v meste, bol až na druhom konci Londýna. Cestou sme sa ešte zastavili v pizzérii a najedli sme sa, keďže sme boli všetci neskutočne hladní. S plnými bruškami sme znova nasadli do auta a doviezli sa pred klub. Bol to prvý klub do ktorého som išla. Bol veľmi veľký. Tento život sa fakt líši od toho starého, ktorý mi vôbec nechýba. Vošli sme dnu a ja som ostala stáť ako obarená. Bol ešte väčší ako vyzeral z vonku. Na to, že bolo len 5 hodín, tu bolo kopu ľudí. Asi je fakt, dosť obľúbený. Hneď sa mi v ňom zapáčilo. Predo mnou bol veľký tanečný parket. Dnes ho určite využijeme. Po boku parketa bol veľký bar a nad ním stoly. Veľmi sa mi páčil.

,,Tak ideš?“ zakričala na mňa Dan cez burácajúcu hudbu.

,,Áno.“ a rýchlo som za ňou a Chrisom kráčala, aby sa mi nestratili. Pri bare sme si všetci traja objednali mojito a pripili si na turné, nech sa nám vydarí. Zrazu pustili moju obľúbenú pesničku a tak som nevydržala a schytila som Chrisa s Dan, aby si šli so mnou zatancovať.

,,Vy chodte. Uvidela som tu známeho, tak ho idem pozdraviť. Zachvíľu sa k vám pridám.“ povedala Dan, no ja som ju už nepočúvala a ťahala Chrisa na parket. Tam sme to poriadne roztočili. Úplne som sa oddala hudbe a okolitý svet som vôbec nevnímala. Keď dohrala pesnička spustil sa obrovský potlesk a výskot. Až vtedy som si všimla všetkých tých ľudí. Do líc sa mi nahrnula červeň. Trošku som sa hanbila, no zároveň som bola šťastná, že sa im to páčilo a zaujala som ich pozornosť. Ako ďalšiu pesničku pustili slaďák I won't give up.

,,Smiem prosiť, kráska?“ spýtal sa s úsmevom.

,,Smiete, pán Chris.“ pritiahol si ma bližšie a chytil ma do svojho náručia. Ja som si oňho oprela hlavu a pomaly sme sa pohybovali do rytmov hudby. Po chvíľke som sa mu pozrela do jeho zelených očí. Chvíľu sme sa tak na seba pozerali, keď sa Chris začal približovať. Už bol tesne pri mjich perách, keď som si spomenula na Nialla, na môjho princa. Rýchlo som sa odtiahla.

,,Prepáč, ale ja nemôžem.“ povedala som ospravedlňujúco.

,,Ach...No dobre.“ povedal smutne Chris. Rýchlo som to chcela nejako zachrániť aby nebol smutný, tak som vypustila z úst čiastočné klamstvo.

,,Nie žeby si sa mi nepáčil, ale na vzťah ešte nie som pripravená. Možno neskôr.“

,,Tak ja teda počkám.“ povedal už s miernym úsmevom.

,,Tu ste.“ povedala prichádzajúca Dan. ,,Poďte, s niekým vás zoznámim.“ kráčali sme za ňou a ja som rozmýšľala o tom, čo sa práve stalo a prečo som naznačila Chrisovi, že neskôr by mohol mať u mňa šancu, keď viem, že ju mať nebude. Že ju nebude mať nikto, pretože moje srdce patrí iba Niallovi, aj keď ho možno nikdy nestretnem a keď aj áno, je minimálna šanca, že sa mu zapáčim, no ja tomu verím, aj keď je to asi dosť uletené.

,,Tak Harry, toto sú moji noví priatelia. Toto je Emilly, ale volaj ju Em a toto Chris.“

,,Teší ma.“ povedal s úsmevom Harry a podával mi ruku. Na nič som sa nezmohla. Predo mnou stál samotný Harry Styles! Sníva sa mi to? Harry a ostatní sa na mňa začali divne pozerať. Asi by som mala niečo povedať, pomyslela som si.

,,Prepáč. Ja som Em. Len ma zaskočilo že...“

,,Som tu, podávam ti ruku a...“

,,Presne. Ale už som sa spamätala. Rada ťa poznávam.“ povedala som s veľkým úsmevom.

,,Napodobne.“ a znova sa na mňa usmial. Zoznámil sa aj s ostatnými a tak sme si posadali za stôl. Sedela som vedľa Chrisa a oproti mne bol Harry.

,,Zoznámil by som vás aj s Niallom, ale pred chvíľou niekde zdrhol a ešte sa nevrátil. Má trochu blbú náladu, takže neviem či sa ešte vráti, ale to nevadí. Užijeme si to aj bez neho.“

,,Máš jasné.“ povedal Chris a pustili sa do debaty. Niall. Bol tu. Konečne som mala tú šancu, spoznať ho, ale on odišiel. Prečo? Prečo nemohol radšej odísť Harry a ostať tu Niall? Veď...

,,Em? Si v poriadku? Emilly.“

,,Čože? Áno som, len som sa nad niečím zamyslela.“ nasilu som sa usmiala.

,,Práve sme sa rozprávali o mojej oslave. Pred pár dňami som mala narodeniny, ale nemohli sme to osláviť, pretože chalani ešte neboli doma, tak som sa rozhodla, že oslava bude tento piatok, to jest o dva dni. A keďže ty s Chrisom ste mi hneď padli do oka, a mám pocit akoby som sa s tebou poznala už večnosť, ste pozvaní aj vy.“

,,To fakt? Dan ďakujem ti.“ usmiala som sa, tentokrát už s úprimným úsmevom a išla ju objať.

,,Nechcete si zatancovať?“

,,Áno!“ zvýskla som od radosti z toho, že pôjdem na oslavu Dan. Pre zmenu som teraz tancovala s Harrym. Musím uznať, že bol veľmi dobrý tanečník.

Keď som prišla domov a ľahla si do svojej mekulinkej postieľky, rozmýšľala som o veciach, čo sami doposiaľ stali. Odkedy som v Londýne splnili sa mi už tri sny. Tancujem, spoznala som Dan a sme dobré kamarátky a zoznámila som sa s Harrym. Takto rozmýšľajúc som sladko zaspala.

Niall

,,Musím si odbehnúť.“ povedal som Harrymu. Keď som prechádzal okolo parketu všimol som si ako všetci ľudia pozorujú nejakú dvojicu. Zaujalo ma to, tak som sa šiel pozrieť bližšie. To čo som uvidel mi vyrazilo dych.

Je tu ďalšia kapitola...nech sa vám páči :)

 

                                                            8.kapitola

Emilly

Skúška bola super. Začali sme s úvodom jedného songu a musím povedať, že nám to šlo veľmi dobre. Keď sme skončili, šli sme sa prezliecť do šatne. Všetci tí ľudia sa mi veľmi páčili. Boli pohodoví a bola s nimi zábava. Prvý tanec bol zároveň aj párový. Wade, tak sa volá náš choreograf, ma dal do páru s Chrisom. Bol veľmi zlatý a dobre sa mi s ním tancovalo.

,,Tak čo? Ako vám to dnes šlo?“

,,Robbie? Veľmi dobre. Denny je super. Vymyslel veľa dobrých pohybov.“ prekrikovali sme sa.

,,Tak to som rád, že sa vám páči. Chcel by som vám niečo oznámiť, tak sa prezlečte a čakám vás v sále.“ rýchlo sme sa prezliekli, pobalili sa a už sme kráčali do sály. Tam sme si posadali a Robbie spustil: ,,Keďže som vám o turné veľa nepovedal a ani o vašom plate, nastal na to čas. Keďže teraz je polka júna a turné začína v polke júla, máte na nacvičovanie presne mesiac. Podľa toho, čo mi povedal Danny ako vám to ide, by ste to mali v pohode všetko stihnúť. Skúšky sa budú konať každý deň o 10, iba keby bol nejaký vážny problém tak sa presunú. So mnou začnete nacvičovať až keď všetko budete vedieť. A teraz dve najdôležitejšie veci. Miesto turné a váš plat. Turné sa bude odohrávať v Austrá....“

,,Čože? Austrália? To myslíš vážne? To je úžasné. Tam som ešte nikdy nebol.“ každý hneď vykríkol, iba ja s Dan sme sedeli v nemom úžase a nezmohli sme sa na slovo.

,,Ticho! Ticho....viem, že ste radi ale nechali by ste ma dopovedať?“ povedal so smiechom Robbie.

,,Áno, áno. Len hovor.“

,,A váš plat bude 80000 libier.“

,,Wau! To je super. Ďakujeme.“ a hneď sme ho všetci išli vyobjímať. Páni. Nie to, že budem tancovať s Robbiem Williamsom a budem mesiac v Austrálii, ešte za to dostanem zaplatené! Ako môžem mať toľko šťastia. Je to neuveriteľné.

,,Hej Em. Netreba ťa zviesť domov?“ priskočil ku mne Chris. Zaskočilo ma to. Ešte nikdy mi to nikto nenavrhol.

,,Veľmi rada by som to prijala, ale už som dohodnutá s Dan,že si ideme niekde sadnúť, ale ak chceš môžeš ísť s nami, nemal by to byť problém, že Dan?

,,Čože?“

,,Nie je problém aby šiel s nami aj Chris, že nie?“

,,Ale nie vôbec. Aspoň bude väčšia zábava.“

,,Tak teda ideme?“ spýtala som sa.

,,Jasné, len si zoberiem veci a rozlúčim sa. Zatiaľ ma počkajte vonku.“ zatvorili sme dvere sály a privolali výťah. Otvorili sa dvere, mi sme doňho vstúpili a nastalo ticho. Chcela som sa ho niečo spýtať, ale netušila som čo.

,,Tak Em...“

,,Áno?“ spýtala som sa s vydýchnútim toho, že sa ma na niečo spýtal a nebolo by medzi nami po celý čas trápne ticho.

,,Ako si sa to vlastne dostala do Londýna? Počul som od niekoho, že si zo Slovenska a toto je tvoje prvé turné. Je to pravda?“

,,Áno to je.“

,,Páni. Tak to mal Robbie fakt šťastie, že našiel takýto perfektný talent ako ty. Kde si sa dovtedy skrývala?“

,,Tak to teda neviem. Pravdu povediac nikdy ma ani len nenapadlo, že by som mohla tancovať pre niekoho tak slávneho. Prekvapilo ma už len to, že ma prijali na umeleckú školu tu v Londýne.“

,,Budeš tu študovať? To je super. Ale stihneš to keď máme turné?“

,,Áno. Šťastie mi hrá konečne do karát. Škola sa mi nakoniec začína až v Septembri, takže to všetko stihnem.“

,,Tak to je potom dobré. Ale ako to,že konečne? Tomu nechápem. Ty s tvojim talentom si musela povyhrávať kopu cien.“

,,Áno to je pravda, ale vyhrávala som ich dovtedy pokým...“ z oka mi vypadla slza.

,,Prepáč. Nechcel som ťa rozplakať. Nemusíš mi to povedať ak nechceš.“

,,Ďakujem. Nechcela by som tebe a taktiež sebe pokaziť náladu. Zmeňme radšej tému.“

,,Dobrý nápad. Ale najprv by sme asi mali vystúpiť z výťahu, lebo tie dvere sa zase zatvoria.“

,,No to by sme mali.“ povedala som už znova s úsmevom. Chris bol veľmi fajn. Myslím, že si budeme rozumieť. Vyšli sme pred budovu. Počasie vonku sa za ten čas zmenilo. Oblohu bez mráčika vystriedalo fúdo mračien a vzduch sa riadne ochladil.

,,Vidno, že si nie si angličan. Počasie sa tu strieda ako na bežiacom páse. Tu máš. Daj si bundu, bude ti teplejšie.“

,,A čo ty? Máš iba nátelník.“

,,Neboj, prežijem. Už som na to zvyknutý.“ a usmial sa. Mal veľmi pekný úsmev, ale na Niallov nemal. Čo to tu trepem?

,,Ďakujem.“ povedala som rýchlo. Za chvíľku už došla Dan a mohli sme ísť.

                                                                          Wade

                                                                           Chris

                                                                 klub do ktorého šli

Tak a je tu ďalšia časť...konečne sa dozviete komu Emilly učarovala...enjoy :)

                                                        7.kapitola

Niall

Ten debilný pes. Niekedy ma vie fakt poriadne naštvať, ako napríklad teraz. Prechádzame sa po parku, no zrazu mu do cesty vstúpi mačka. Je na nich riadne alergický. Ani som sa nestihol spamätať a už utekal krížom cez park. Rýchlo som za ním utekal, ale nestačil som mu. Asi fakt budem musieť začať chodiť do posilky a budovať si lepšiu kondíciu. Už som ho skoro mal, ale v tom, akoby toho nebolo dosť, buchol do nejakého neznámeho dievčaťa. To neudržalo rovnováhu a spadlo rovno do fontány. Rýchlo som utekal k fontáne, keď.... To nebolo obyčajné dievča! To bolo dievča z letiska! Bola to ona. Tá, na ktorú som po celý čas myslel. Rýchlo som sa spamätal a podal jej ruku na pomoc.

,,Nechajte ma. Z jednej blbej fontány dokážem vyjsť aj sama.“ odvrkla a zase spadla na zadok.

,, Fakt nepotrebujete pomoc?“ spýtal som sa s pobavením v hlase. Bolo to fakt smiešne to ako vyzerala a aká bola bezmocná. Nakoniec mi predsa len chytila ruku a pomohol som jej vyliezť z fontány. Konečne som sa jej pozrel do tváre. Mala tak nádherné hnedé oči a jej mokré vlasy sa jej nádherne lepili na tvár. Neubránil som sa myšlienke, že je sexy.

,,Čo je vám smiešne?“povedala dosť naštvane. Rýchlo som sa spamätal a začal som byť rozpačitý.

,,Prepáčte. Ja len...“povedal som rýchlo. Čo sa to so mnou deje? Prečo jej nedokážem normálne odpovedať? Som predsa Niall Horan! Musím sa vzchopiť.

,,Vstať z tej fontány by som dokázala aj sama.“

,,To som videl.“ neubránil som sa poznámke a znova sa začal smiať. To ako hneď sčervenela ma rozosmialo ešte viac. No na moje veľké prekvapenie sa po chvíle začala smiať aj ona. Bolo nás počuť na celý park. Vyzerali sme ako nejakí blázni. Keď sme sa upokojili povedala mi:

,,Ďakujem.“

,,,,Nemáte začo. Ozaj a ako sa voláte?“ spýtal som sa s nedočkaním, kedy sa konečne dozviem jej meno.

,,Emilly. Ale volajte ma Em a prestaňte mi vykať. Neznášam to, keď mi vykajú, cítim sa príliš staro.“

,,To chápem. Poznám to podľa seba.“ a usmial som sa. Už máme jednu vec spoločnú. Určite sa toho nájde viac. Nastalo ticho. Iba sme sa na seba pozerali a nechceli sme prerušiť túto chvíľu.

,,Počkať! Koľko je hodín?“ znenazdajky výkríkla.

,,Čože? Počkaj...“ rýchlo som sa pozrel na hodinky. „Práve teraz je presne 9 hodín 50 minút.“

,,To nemyslíš vážne. Do kelu. Musím si pohnúť, mám skúšku.“

,,Skúšku? Akú?“zaujato som sa spýtal.

,,Tanečnú.“a už letela parkom. Ako tak letela krížom cez park spomenul som na niekoho, kto mi chýbal. Ben! Ó nie. Musím ho rýchlo nájsť, kým sa mi nestratí. To by som neprežil. Posledný krát som sa pozrel na Em a už som ho utekal hľadať. Po 5 minútach som ho našiel ako odpočíva pri vode. Pozeral sa na mňa víťazoslávnym pohľadom. Dúfam, že tá mačka z toho vyviazla bez zranení.

,,Ty si teda číslo.“ sadol som si k nemu. ,,Ale musím povedať, že nebyť teba, nestretol by som znovu Em.“ Ben ma olízol po ruke a pozrel na mňa tými svojimi modrými okáľmi. Musíme si niekedy vyjsť von.

,,Ja som ale trkvas!“výkrikol som asi až príliš náhle, podľa toho ako sa zľakol Ben a okoloidúci.

,,Ja som jej nedal svoje číslo! Ako sa s ňou teda stretnem? Pane Bože prečo? Prečo som tak hlúpy?“ znechutene som vstal, Bena dal na vodítko a pomaly kráčal domov. Otvoril som bránku, vypustil Bena a pobral sa k bazénu kde na lehátku ležal Harry. Kývol som mu hlavu na pozdrav, vyzliekol si tričko a nohavice a skočil do bazéna. Ponoril som sa a zaplával si 10 dĺžok. Keď som vyšiel z vody ľahol som si na lehátko. Na ňom som ale dlho nevydržal a tak som sa začal prechádzať okolo bazéna.

,,Hej bratm. Si vpohode?“

,,Prečo by som nemal byť?“ odvrkol som.

,,Najprv prídeš, ani ma poriadne nepozdravíš, vyzlečieš sa, zaplávaš si 10 dĺžok úplne bez problému, tak si ľahneš na lehátko, potom znovu vstaneš a začneš sa tu prechádzať hore dole ako nejaký nechcem povedať čo. Tak mi nehovor, že si vpoho.“

,,Tak fajn. Spomínaš si na Em?“

,,Em? Aká Em?“

,,Predsa to dievča z letiska, čo som vám spomínal.“

,,Jááj. Áno, už si spomínam. A čo je s ňou? A počkať. Ako to že vieš jej meno? Ty si ju stretol? Ako to? A kde? Rýchlo hovor!“

,,Rád by som ti to povedal, keby si ma pustil k slovu.“

,,Okey, okey. Už som ticho. Tak spusti.“ nedočkavo povedal Harry.

,,Prechádzal som sa po....“rozpovedal som mu celý príbeh. Keď som skončil, ústa mal otvorené dokorán.

,,A máš jej číslo?“

,,Veď som ti povedal, že nie. Rýchlo utiekla na nejakú skúšku a ja som šiel hľadať Bena. Som hlupák, že som ju len tak nechal ísť.“

,,Ale nie, nie si.“

,,Nehovor mi, že nie som, keď viem, že som. Nemal som ju nechať újsť.“

,,Tak dobre. Keď ti to pomôže, tak áno si.“

,,Ďakujem. Ale teraz mi prosím ťa poraď čo mám robiť. Som zúfalý. Odkedy som ju videl na letisku, nemohol som na ňu prestať myslieť. A teraz keď sa mi naskytla príležitosť lepšie ju spoznať, pokašlal som to. Keby si ju videl aká bola nádherná aj keď bola mokrá. A jej oči. Tak krásne veľké a hlboké. A jej úsmev.“

,,Niall! Ty si sa zamiloval.“ skríkol Harry.

,,Čože? Nie. Ja a zamilovať? Nie...To nemôže byť pravda. Ja a zamilovaný.“

,,Ale si. Mal by si sa vidieť ako vyzeráš keď o nej hovoríš. Ešte nikdy som ťa takéhoto nevidel. Aby si bol z nejakej holky tak mimo. Neboj sa. Ak je ona, tá tvoja princezná na ktorú čakáš, vaše cesty sa ešte pretnú.“

,,Myslíš?“

,,Stopercentne.“

,,Dúfam, že máš pravdu. Ozaj a nezájdeme niekde? Potrebujem sa nejako odreagovať. Čo tak zájsť do nejakého klubu?“

,,Povedal si klubu? Máš jasné. Za pol hodinu vyrážame.“ povedal natešený Harry.  

                               

                                      

                                                                    Niall :)

                                      
                                                                One Direction house

                                                                    Harry pri bazéne

Prepáčte, že až dnes nová časť, ale nestíhala som skôr pridať. Mala som toho veľa. Dúfam, že sa bude páčiť :)
           
                                                       6.kapitola

Ráno som sa prebudila na zvonenie budíka. Hneď som ho vypla a vybehla z postele. Dnes bol deň, kedy som mala ísť na prvú skúšku. Rýchlo som otvorila šatník a obliekla si legíny s ružovým tričkom, aby sa mi dobre tancovalo. Vlasy som si prečesala a zatiaľ ich nechala rozpustené. Na mihalnice som si dala špirálu a na pery hojivý balzam. Pri tancovaní sa aj tak spotím a make up by sa mi rozmazal, takže by to vyšlo navnivoč. Zobrala som tašku, do ktorej som si dala doklady, oblečnie na cestu späť a zbehla dole do kuchyne po vodu. Pozrela som sa na hodinky. 9 hodín. Ešte som mala dosť času, tak som sa rozhodla, že sa cestou zastavím v Starbuckse a najem sa v parku. Keďže park aj miesto kde sa máme nacvičovať je od nášho domu iba 15 minút, rozhodla som sa ísť pešo. V Starbuckse som vyčkala rad a objednala som si čokoládový drink a veľký sendvič, keďže som bola hladná a už som si to mierila k parku. Tam som sa trošku prechádzala, keď som uvidela krásnu fontánu. Sadla som si na jej okraj a zasnívala. Zrazu ale do mňa niečo drglo. Snažila som sa udržať si rovnováhu, ale náraz bol dosť silný a ja som spravila salto do fontány. Udialo sa to tak rýchlo a ani som sa nenazdala a už bola celá mokrá. Snažila som sa vstať z vody, ale keď som už bola na nohách, znova som sa pošmykla a spadla do vody. Bola som nesmierne nahnevaná. V tom hneve som si ani nevšimla, že mi niekto podáva ruku.

,,Och, prepáčte. Ten pes je niekedy fakt šibnutý. Poďte, pomôžem vám.“ začula som.

,,Nechajte ma. Z jednej blbej fontány dokážem vyjsť aj sama.“ povedala som, ale ako náhle som to vyslovila, znova som padla na zadok. Budem tam mať poriadne veľkú modrinu.

,, Fakt nepotrebujete pomoc?“ spýtal sa ten dotyčný s mierným pobavením v hlase. Nahnevane som chytila jeho ruku a konečne sa dostala von z fontány. Bola som premočená do nitky. Konečne som sa mu pozrela do tváre. Bol celý zamaskovaný. Na hlave mal kapucňu a na očiach okuliare. Jediné čo som si všimla na jeho tvári bol jeho pekný úsmev. Počkať! On sa mi vysmieva! Prenikla do mňa ďalšia zlosť.

,,Čo je vám smiešne?“ povedala som asi až veľmi naštvane, podľa jeho zrazu rozpačitého správania.

,,Prepáčte. Ja len...“

,,Vstať z tej fontány by som dokázala aj sama.“

,,To som videl.“ povedal a znovu sa začal smiať. Bola som celá červená z toľkej zlosti, no zrazu som sa začala smiať aj ja. Obidvaja sme nevedeli prestať. Ľudia okolo nás prechádzali a krútili nad nami hlavami. Veď sme aj museli vyzerať ako blázni. Aspoň teda ja, mokrá od hlavy až po päty. Bolo nás počuť na celý park. Nakoniec sme sa upokojili a ja som mu konečne povedala ďakujem.

,,Nemáte začo. Ozaj a ako sa voláte?“

,,Emilly. Ale volajte ma Em a prestaňte mi vykať. Neznášam to, keď mi vykajú, cítim sa príliš staro.“

,,To chápem. Poznám to podľa seba.“ a znova sa usmial. Jeho úsmev bol nádherný a ja som z neho nemohla spustiť oči. Zniekadiaľ som ho poznala, ale práve v tejto rušnej chvíli som si nevedela spomenúť. V tom ma ale prestreklo.

,,Počkať! Koľko je hodín?“ rýchlo som sa ho spýtala.

,,Čože? Počkaj...práve teraz je presne 9 hodín 50 minút.“

,,To nemyslíš vážne. Do kelu. Musím si pohnúť, mám skúšku.“

,,Skúšku? Akú?“

,,Tanečnú.“ A už som letela. V polke cesty som si ale spomenula, že ani neviem ako sa volá. Otočila som sa, ale miesto kde stál už bolo prázdne. Trošku som si vyčítala to, že som mu ani nedala svoje číslo. Ale on možno ani nemal o mňa záujem. Takto rozmýšľajúc som dobehla do sály, celá zadychčaná. Keď som otvorila dvere, bola som prekvapená. V sále bolo iba jedno dievča a rozcvičovalo sa. Bola ku mne otočená chrbtom, takže si ma nevšimla.

,,Prepáčte. Som na správnom mieste? Tu sa má cvičiť na turné Robbieho Williamsa?“

,,Áno.“ povedalo neznáme dievča a otočilo sa. Zatvárilo sa trošku prekvapene, keď ma uvidelo mokrú. Rýchlo sa spamätala a povedala: ,,Ale skúška sa presunula až na pol 11...“ zasekla sa keď videla môj výraz. Keď sa otočila, hneď som ju spoznala. To bola Dan! Liamova priateľka a stála tu predo mnou. V tom som sa ale uvedomila a povedala:

,,Och, prepáč. Nemala som sa tak na teba dívať, ale je to šok, že ťa tu vidím. Si úžasná tanečníčka a si môj vzor. Nikdy som ani nepomyslela, že sa s tebou stretnem, nieto, že ešte s tebou aj budem nacvičovať.“ ostala trochu zaskočená. Myslela si asi, že ju poznám z toho, že chodí s Liamom, ale ja som si ju všimla ešte skôr, keď len začínala s tancom a keď som ju uvidela v X-factore, bola som na ňu neskutočne hrdá, že sa vypracovala tak vysoko. A keď začala chodiť s Liamom, bola som veľmi rada. So šťastná, že im to takto dlho vydržalo a dúfam, že ešte vydrží.

,,Och, ďakujem. Myslela som, že...ale nič.“ a usmiala sa.

,,A čo si to vravela? S tou skúškou.“

,,Presunula sa na pol 11. Choreografovi do toho niečo vošlo a nemohol prísť skôr. Samozrejme mne to nikto nepovedal a bola som tu už o pol 10. Ale vidím, že nie som jediná komu to nebolo oznámene. Ozaj, ako sa to vlastne voláš?“

,,Emilly, ale volaj ma Em. Takto sa mi to páči viac.“

,,Ja som Danielle, Dan. Ale to už myslím vieš a vysvetlíš mi prosím ťa, prečo si celá premočená?.“ zasmiala som sa a povedala jej celý príbeh. Tak som sa šla prezliecť a práve keď som vyšla zo šatne, všetci tanečníci už boli v sále a začalo sa nacvičovanie. Rozdelili sme si postavenia a ja s Dan sme boli v prvom rade. Nechápala som, prečo práve ja, mám byť v prvom rade, tak mi to choreograf vysvetlil, že to čo mu o mne povedal Robbie bolo veľmi dobré a on sám mu povedal, aby ma dal do prvého radu. Bola som spokojná a so mnou sa tešila aj Dan. Myslím, že som jej padla do oka, tak ako aj ona mne pred rokmi. 

Emillyne oblečenie

pes neznámeho

Dan

   Tak a je tu ďalšia kapitola :)                                                       

                                                                 5.kapitola

Ráno som sa prebudila na prenikajúce lúče slnka. Pozrela som sa na hodinky. Pol siedmej. Pokúšala som sa ešte zaspať, ale nešlo to. Nakoniec po dlhom prehadzovaní sa na posteli som vstala a zapozerala sa von oknom. Odrazu som dostala veľkú chuť zabehať si. Rýchlo som sa obliekla a zišla dole do kuchyne, kde som napísala Anne lístok, že som si šla zabehať a do ôsmej by som mala byť doma. Zatvorila som vchodové dvere a pustila sa do rýchleho behu. Ani som nevedela kam idem, ale cítila som voľnosť. Nebehala som už tak dlho. Cestou som si všímala okolie, v ktorom už bývam. Tie domy čo tu boli postavené, boli nádherné a veľké. Určite to musí byť bohatá štvrť. Ani neviem ako, som sa dostala na cestičku, ktorá viedla k pláži. Tam som si sadla na veľký kameň a pozerala sa na more. Bolo krásne, tak ako celý Londýn. Začala som rozmýšľať, čo budem robiť nasledujúci mesiac pokým mi nezačne škola. Nikoho tu nepoznám. Vyzerá to tak, že to budem musieť vydržať sama. Pozerajúc sa na more a slnečné lúče, ktoré sa doňho vpíjali som rozmýšľala o škole, ako to tam bude, aké budem mať hodiny a...zrazu som zatúžila zatancovať si. Vyzula som si topánky a ponožky a boso som sa priblížila bližšie k moru. Piesok bol ešte chladný, ale mne to nevadilo. Začala som tancovať na pesničku DNA od Little Mix a do toho som si spievala text. Úplne som sa doňho vložila a vôbec som nevnímala svet okolo. Keď som skončila počula som potlesk. Obzrela som sa za seba a tam stál...Pane Bože! Predo mnou stál Robbie Williams! A tlieskal mi. Mne Emilly Rolensovej! Iba som tam tak stála neschopná niečo povedať. Robbie videl, že som šokovaná, tak len ku mne pristúpil a povedal: ,,Ahoj. Som Robbie Williams a to čo si tu teraz predviedla bolo úžasné! Asi najlepšie čo som doteraz videl. Si lepšia ako niektoré dlhoročné tanečníčky. To ako si sa pohybovala a ako si si pomáhala s vodou bolo neskutočné. Máš veľký talent.“ nemohla som veriť tomu, čo sa dialo. Keď som prekonala prvotný šok vykoktala som:

,,Ď-ď-ďakujem. Ja som Emilly. Emilly Rolensová. Mysleli ste to vážne? To čo ste práva povedali.

,,Naprosto vážne, Emilly. Bol by som veľmi šťastný, keby si pre mňa robila. Práve teraz začíname nacvičovať na turné. Bol by som veľmi rád, keby si bola v našej bande. Tu máš moju vizitku. Porozmýšľaj a keď budeš rozhodnutá zavolaj. Potrebujeme ešte jednu tanečníčku a keby si to bola ty, bolo by to super. Tak teda porozmýšľaj a daj mi prosím ťa vedieť ako si sa rozhodla ešte tento týždeň.“

,,Jasné. Hneď ako budem rozhodnutá vám zavolám.“

,,Ok. Tak ja už musím letieť. Zatiaľ sa maj Emilly.“

,,Dovidenia.“ zakričala som za ním. Rýchlo som išla domov. Utekala som rýchlosťou svetla. Anna s Petrom mi neuveria. Otvorila som dvere a vbehla som do obývačky.

,,Neuveríte, čo sa mi práve stalo.“ povedala som zadychčane.

,,Tak to musí byť niečo vážne keď tak na teba pozerám. Tak rýchlo hovor.“ povedal Peter.

,,Bola som si zabehať a objavia som pláž. Po chvíľke pozerania na more som dostala strašnú chuť si zatancovať. Keď som dotancovala ozval sa potlesk. Otočila som sa a tam stál v plnej svojej kráse Robbie Williams! Navrhol mi aby som tancovala na jeho turné.“

,,Čože ti navrhol?“ spýtala sa Anna.

,,To myslíš vážne? Dúfam, že si povedala áno.“ povedal s radosťou Peter.

,,Povedala som, že si to ešte musím rozmyslieť, ale asi áno. Idem ešte zavolať ockovi, čo nato hovorí on a dám vám vedieť.“ a už som behala na poschodie do svojej izby. Rýchlo som zhabla mobil a vytočila ockove číslo.

,,Ahoj zlatko. Ako sa máš?“ ozval sa ocko.

,,Ahoj oci. Mám sa úžasne. Neuveríš čo sa mi práve stalo!...“ a začala som rýchlo rozprávať. Keď som dohovorila, nastalo ticho.

,,Oci? Si tam?“

,,Áno som. Páni. To je vážne super. Čo si mu na to odpovedala?“

,,Najskôr som bola zaskočená, ale potom som mu povedala, že sa rozhodnem a dám mu vedieť.“

,,Tak načo čakáš? Zavolaj mu.“

,,Takže to mám prijať?“

,,Že váhaš. Je to šanca, ktorá sa ti už nikdy nemusí naskytnúť. Neváhaj a hneď teraz mu zavolaj, že s tým súhlasiť.“

,,Dobre ocko. Tak ja mu idem teda zavolať. Pozdravuj Thomasa a ostatných. Ľúbim ťa. Pa.“ a zložila som. Rýchlo som vytočila Robbieho číslo. Bol veľmi rád, že som tú ponuku prijala. Zajtra mám byť v sále o 10 doobeda a začneme nacvičovať. Už sa neviem dočkať.  

                                                  

Tak tu je ďalšia kapitola. Príjemné čítanie :)

                                                             

                                                                     4.kapitola

Niall

Konečne sedím v lietadle a cestujem späť do Londýna. Tento týždeň bol veľmi namáhavý. Kvôli nášmu novému albumu TAKE ME HOME, teraz chodíme na samé interview. Už mám toho tak akurát dosť a myslím, že aj chlapci. Teším sa na nasledujúce tri týždne, kedy budeme mať voľno. Rozhodol som sa, že tentoraz domov do Mullingaru nepôjdem, ale budem tráviť čas s chlapcami. Keď sme vzlietli pocítil som hlad. Rýchlo som si zobral z chladničky bagetu a schuti som sa do nej zahryzol. Do uší som si dal slúchatka a pustil si hudbu. Celou cestou som sa pozeral von oknom. Vždy ma to fascinuje ako sa môžem pozerať na svet zhora a hovoriť si aký je krásny. Zrazu som uvidel kŕdeľ lietajúcich holubov. Závidím im. Majú úplnú voľnosť. Môžu sa presúvať z miesta na miesto. Letia si kde chcú. Tiež by som to takto niekedy chcel. Mať voľnosť a žiadne starosti. Odkedy som sa stal slávnym, môj život sa zmenil na plnej čiare. Predtým som bol len malý chlapec z Mullingaru a teraz ma pozná celý svet. Ale keď nastane otázka, či by som chcel byť zase obyčajný chlapec, vždy odpoviem nie. Neviem si predstaviť život bez chlapcov, hudby a fanúšikov. Je to súčasť môjho života, ktorú nechcem stratiť. Takto rozmýšľajúc som zaspal. Prebudili ma až chlapci, že už sme v Londýne. Po pristáti sme si zobrali veci a spoločne s ochrankou sme vošli do letiskovej haly. Peter, náš hlavný ochranár, nám ešte zopakoval inštrukcie kedy zase začneme pracovať a čo všetko budeme robiť a kde pôjdeme. Všetko čo hovoril som už vedel, takže som mu nevenoval pozornosť, ale obzeral som sa po hale. Náš príchod bol utajený a preto na letisku neboli fanúšičky. Ako som sa tak obzeral halou všimol som si jedno nádherné dievča. V živote som krajšie nevidel. Mala dlhé husté hnedé vlasy a krásnu tvár. Musel som sa pousmiať nad tým, ako sa snažila ísť s troma kuframi naraz a mala s tým značný problém. Nakoniec zastala a začala sa obzerať po hale a niekoho hľadala. Bol som ňou totálne unesený a na tvári mi žiaril úsmev ako už dlho nie.

,,Hej! Niaall!“ zamával mi rukou pred tvárou Peter.

,,Áno?“ spýtal som sa ešte stále pozerajúc sa na neznáme dievča.

,,Počúval si ma vôbec? Presne o tri týždne máte fotenie pre Vogue.“

,,Čože? Aha ok. Budem tam.“

,,Kde budeš?“

,,No predsa vo Vogue.“

,,No jasné. Nepočúval si ma. Povedal som, že po vás príde auto a...“ zazvonil mu mobil.

,,Haló?.. Už si tu?.. Pri kaviarni?.. Dobre, hneď som tam. Zatiaľ ahoj.“ a zložil.

,,Kto to bol?“ spýtal sa Harry.

,,Moja neter. Začína študovať tanec tu v Londýne a bude u nás bývať. Práve priletela zo Slovenska a čaká tu na mňa.“

,,Neter? Koľko ma rokov?“ hneď sa spýtal Harry.

,,Harry, to nech ťa ani nenapadne. Drž sa od nej čo najďalej. V Londýne máš dosť iných dievčat. Tak ja už idem. Paul je hneď tu, len ešte musel vybaviť nejaké veci. Zatiaľ tu počkajte s Lucasom. Majte sa a nezabudnite na fotenie. Užite si dovolenku. Čaute.“ a už ho nebolo.

,,Tak poďte chlapci. Už je tu naše auto.“ povedal Paul, ktorý prišiel presne keď Peter odišiel. Ešte raz som sa poobzeral po hale. To dievča som nemohol nájsť.

,,Niall! Tak poď už.“

,,Už idem.“ ešte raz som sa pozrel na miesto kde stála, ale už tam nebola. Otočil som sa a s dúfaním, že ju ešte niekedy stretnem som kráčal za chlapcami.

Emilly

Pozrela som sa na hodinky. Pol šiestej. Za ten čas som sa už vybavila a zútulnila som si svoju izbu. Keďže som nemala ďalej čo robiť, zišla som dole do kuchyne a pomohla Anne s prípravou večere. O šiestej som išli po deti a Petra. Bola som taká hladná, že cestoviny, ktoré sme s Annou uvarili som hneď zhltla a na tanier som si naložila ďalšiu porciu. Anna s Petrom sa len na mňa pozerali a nahlas rozmýšľali, kde sa to všetko zmestí. Keď som sa dosýta najedla, išla som sa von pohrať s deťmi. Zrazu ma Anna zavolala do domu.

,,Em, máme pre teba ešte jedno prekvapenie, o ktorom už ale vieš.“ usmiala sa Anna.

,,Aké ďalšie prekvapenie? A ako to, že o ňom už viem?“ nechápala som.

,,Tak poď von a uvidíš.“ rukou mi ukázal Peter smer k dverám. Otvorila som dvere a tam som ostala stáť ako obarená. Na chodníku stálo auto. Moje auto! Bol to červený kabriolet. Bol neuveriteľne krásny. Nemohla som to vydržať a spýtala som sa: ,,Môžem si ísť na ňom zajazdiť?“

,,Jasné.“ hodil mi kľúče Peter. Rýchlo som naňho nasadla a už som uháňala cestami Londýna. Vietor mi vial vo vlasoch. Bol to úžasný pocit.  

                                                               Emillyn kabriolet

Tak tu je ďalšia kapitola. Neviete si predstaviť aká šťastná som bola keď som si prečítala komentáre. Ešte raz vám ďakujem. Hneď ma to viac baví písať, keď viem, že to niekto číta a páči sa mu to. Tak tu je ďalšia časť aj keď trošku kratšia                                                      

                                                                 3.kapitola

O siedmej ráno som sa prebudila na zvonenie budíka. Hneď som ho vypla a rýchlo som celá šťastná vyskočila z postele, čo sa často nestáva. Celú noc som sa prevaľovala z jednej strany na druhú od nedočkania, kedy konečne nastane ráno.

Otvorila som dvere izby a hneď som zacítila vôňu chleba vo vajíčku. Zbožňujem ho. Vošla som do kuchyne. Ocko už stále pri sporáku a vyprážal.

,,Dobré ránko oci.“ dala som mu pusu na líce. ,,Ako to, že si už hore? Nemala som ťa zobudiť až neskôr?“

,,Áno, ale už som nemohla vydržať ležať v posteli. A čože sa stalo, že robíš chlebík vo vajíčku?“
,,Je to tvoje posledné ráno tu doma. Chcem aby si naňho mala pekné spomienky.“

,,Aké posledné? Oci veď ja tu doma budem raňajkovať ešte veľa krát. Nemusel si si robiť starosti. Tak ukáž. Pomôžem ti.“

,,Nie, nie. S ničím mi dnes pomáhať nebudeš. Choď zobudiť Thomasa a dobaľ sa. Keď budú chlebíky hotové, zavolám ťa.“

,,No dobre.“ Neochotne som súhlasila.

Po piatich minútach, keď sa mi konečne podarilo zobudiť Thomasa, som sa išla dobaliť. V podstate som už aj bola zbalená iba som si do kufra dala pyžamo, čo som mala na sebe a miesto neho som si obliekla pohodlné čierne legíny, krátke čierne tričko a svoju 1D mikinu I ♥ Niall Horan. Do rupsaku som si dala základne veci. Vychystaná som zobrala kufre, rozlúčila sa so svojou izbou, ktorú dlhší čas neuvidím a pobrala sa na chodbu, kde som sa zložila.

,,Em! Raňajky sú hotové.“ zakričal na mňa ocko.

,,Mňam. Oci dnes sú úžasné. Nehovorím, že inokedy sú zlé ale dnes...“ ocko sa len zasmial a zahryzol do chlebíka.

Pozrela som sa na hodinky. Bolo pol ôsmej, najvyšší čas vyraziť. Rozlúčila som sa s bytom, obula sa a mohli sme vraziť. Do kufra sme hodili moju batožinu a išli sme na letisko. Na letisku som dala odložila kufre do batožinového priestoru a rozlúčila som sa s ockom a Thomasom.

,,Budete mi tak chýbať. Ale cez zimu sa vrátim a oslávime spolu Vianoce.“

,,Aj ty nám budeš chýbať. Poď sem zlatko.“ objala som ocka aj bračeka. Pomaly sa mi do očí začali nahŕňať slzy. Z ohlasu som začula, že cestujúci do Londýna sa majú presunúť do lietadla.

,,Tak ja už musím ísť. Ľúbim vás.“ z oka mi vyšla slza.

,,Aj my ťa ľúbime.“ a ešte raz ma objal ocko. On a Thomas mi budú tak chýbať. Otočila som sa a zamierila ku kontrole. V lietadle som si našla svoje sedadlo. Bola som rada, že sedím pri okne a budem mať pekný výhľad. Let mal trvať približne dve hodiny. Sadla som si a do uší si dala slúchatka. Pustila som si One Direction a pomaly sa spamätávala. Zachvíľku som už mala zase dobrú náladu a už som sa nevedela dočkať kedy konečne budem v Londýne.

,,Milí cestujúci. Prosíme vás aby ste si zapli bezpečnostné pásy. Pristávame.“ premohlo ma vzrušenie. Som v Londýne. Zachvíľu budem na letisku. S radosťou som si zapla pas a očakávala pristátie. Keď som vystúpila z lietadla bola som šťastná ako asi nikdy. Cítila som nový začiatok.

Zase som prešla kontrolou a zobrala si kufre. Trošku som mala problém s ich chytením ale zvládla som to a pomaly som prešla do haly. Z diaľky som zahliadla Petra, ktorý sa rozprával s nejakými chlapcami. Z diaľky som nevedela určiť či ich poznám, či nie, ale trošku sa mi na niekoho podobali. Nechcelo sa mi s tými kuframi trepať až k nemu tak som vytiahla telefón a zavolala mu. Zachviľu bol pri mne. Zvítali sme sa a mohli sme ísť. Cestou som mu rozprávala o lete, aký bol a on zas čo všetko zažil v Amerike. Jeho život musí byť veľmi zaujímavý, z toho čo mi povedal. Informoval ma aj o tom ako to u nich doma chodí a že sa deti s Annou už na mňa nevedia dočkať tak, ako ja na nich. O chvíľu už sme stáli pred ich domov. Nemohla som veriť vlastným očiam, že toto bude môj domov. To nebol dom, skôr menšia vilka. Vedela som, že sa tu majú dobre, ale až tak? No nič. Neriešim to. Aspoň zatiaľ nie. Peter mi mohol s kuframi a odomkol dvere. Ako náhle som vstúpila do predsiene ozval sa veľký dupot nôh zo schodov. Odrazu už pri mne stáli dve mále usmievavé detičky s veľkými okáľmi. Boli na zožratie. Hneď mi padli do oka a myslím, že aj ja im. Vyobjímala som ich a potom som sa zvítala aj s Annou.

,,Som taká rada, že si už konečne tu. Nemohli sme sa ťa dočkať.“

,,Veď ja tiež Anna. Som veľmi rada, že u vás môžem bývať. Musím vám to nejako potom splatiť.“

,,Žiadne splácanie. My sme veľmi radi, že tu môžeš byť a tým to skončilo.“

,,No dobre.“ povedala som, ale vedela som, že aj tak im to raz nejako splatím. Anna mi zatiaľ poukazovala dom. Bol fakt veľký a nádherne zariadený. Vyšli sme na poschodie a na konci chodby boli dvere s nápisom Emilly. Nechala ma tam ísť samu, aby som sa poobzerala v mojej novej izbe. S radosťou som vošla dnu a... Tá izba bola nádherná. Keď som uvidela tú nadhernú veľkú posteľ, neodolala som a hodila som sa na ňu. Cítila som sa ako v nebi. Tá izba bola nádherná.

,,Klop,klop klooop. Môžem?“ spýtala sa Anna.

,,Áno.“ povedala som zasnene.

,,Tak čo. Páči sa ti?“

,,Či sa mi páči? Je úžasná. Ďakujem, ďakujem, ďakujem.“ Anna sa zo mňa začala smiať.

,,A videla si toto?“ ukázala na dve biele dvere. Ani som si ich nevšimla. Otvorila som prvé dvere. Nemohla som uveriť vlastným očiam.

,,Ja mám svoj vlastný šatník!“ zvýskla som.

,,A otvor aj tie druhé dvere.“ rýchlo som ich otvorila.

,,Kúpeľňa? Robíte si zo mňa srandu? To nemôže byť pravda! Ďakujem ti Anna. Si tá najlepšia teta pod slnkom.“ a objala som ju.

,,Tak si tu ešte popuď ale o šiestej buď dole. Bude večera.“

,,Budem tam.“ odvetila som a ľahla si na posteľ. Tento nový život sa mi začína páčiť.  

                                                                    Emillyne oblečenie do lietadla

                                                              Emillyn nový domov

                                                              Emillyna nová izba

                                                               Emillyna kúpeľna

                                                            Peter, Mike, Darcy a Anna