Tak a je tu ďalšia časť...konečne sa dozviete komu Emilly učarovala...enjoy :)

                                                        7.kapitola

Niall

Ten debilný pes. Niekedy ma vie fakt poriadne naštvať, ako napríklad teraz. Prechádzame sa po parku, no zrazu mu do cesty vstúpi mačka. Je na nich riadne alergický. Ani som sa nestihol spamätať a už utekal krížom cez park. Rýchlo som za ním utekal, ale nestačil som mu. Asi fakt budem musieť začať chodiť do posilky a budovať si lepšiu kondíciu. Už som ho skoro mal, ale v tom, akoby toho nebolo dosť, buchol do nejakého neznámeho dievčaťa. To neudržalo rovnováhu a spadlo rovno do fontány. Rýchlo som utekal k fontáne, keď.... To nebolo obyčajné dievča! To bolo dievča z letiska! Bola to ona. Tá, na ktorú som po celý čas myslel. Rýchlo som sa spamätal a podal jej ruku na pomoc.

,,Nechajte ma. Z jednej blbej fontány dokážem vyjsť aj sama.“ odvrkla a zase spadla na zadok.

,, Fakt nepotrebujete pomoc?“ spýtal som sa s pobavením v hlase. Bolo to fakt smiešne to ako vyzerala a aká bola bezmocná. Nakoniec mi predsa len chytila ruku a pomohol som jej vyliezť z fontány. Konečne som sa jej pozrel do tváre. Mala tak nádherné hnedé oči a jej mokré vlasy sa jej nádherne lepili na tvár. Neubránil som sa myšlienke, že je sexy.

,,Čo je vám smiešne?“povedala dosť naštvane. Rýchlo som sa spamätal a začal som byť rozpačitý.

,,Prepáčte. Ja len...“povedal som rýchlo. Čo sa to so mnou deje? Prečo jej nedokážem normálne odpovedať? Som predsa Niall Horan! Musím sa vzchopiť.

,,Vstať z tej fontány by som dokázala aj sama.“

,,To som videl.“ neubránil som sa poznámke a znova sa začal smiať. To ako hneď sčervenela ma rozosmialo ešte viac. No na moje veľké prekvapenie sa po chvíle začala smiať aj ona. Bolo nás počuť na celý park. Vyzerali sme ako nejakí blázni. Keď sme sa upokojili povedala mi:

,,Ďakujem.“

,,,,Nemáte začo. Ozaj a ako sa voláte?“ spýtal som sa s nedočkaním, kedy sa konečne dozviem jej meno.

,,Emilly. Ale volajte ma Em a prestaňte mi vykať. Neznášam to, keď mi vykajú, cítim sa príliš staro.“

,,To chápem. Poznám to podľa seba.“ a usmial som sa. Už máme jednu vec spoločnú. Určite sa toho nájde viac. Nastalo ticho. Iba sme sa na seba pozerali a nechceli sme prerušiť túto chvíľu.

,,Počkať! Koľko je hodín?“ znenazdajky výkríkla.

,,Čože? Počkaj...“ rýchlo som sa pozrel na hodinky. „Práve teraz je presne 9 hodín 50 minút.“

,,To nemyslíš vážne. Do kelu. Musím si pohnúť, mám skúšku.“

,,Skúšku? Akú?“zaujato som sa spýtal.

,,Tanečnú.“a už letela parkom. Ako tak letela krížom cez park spomenul som na niekoho, kto mi chýbal. Ben! Ó nie. Musím ho rýchlo nájsť, kým sa mi nestratí. To by som neprežil. Posledný krát som sa pozrel na Em a už som ho utekal hľadať. Po 5 minútach som ho našiel ako odpočíva pri vode. Pozeral sa na mňa víťazoslávnym pohľadom. Dúfam, že tá mačka z toho vyviazla bez zranení.

,,Ty si teda číslo.“ sadol som si k nemu. ,,Ale musím povedať, že nebyť teba, nestretol by som znovu Em.“ Ben ma olízol po ruke a pozrel na mňa tými svojimi modrými okáľmi. Musíme si niekedy vyjsť von.

,,Ja som ale trkvas!“výkrikol som asi až príliš náhle, podľa toho ako sa zľakol Ben a okoloidúci.

,,Ja som jej nedal svoje číslo! Ako sa s ňou teda stretnem? Pane Bože prečo? Prečo som tak hlúpy?“ znechutene som vstal, Bena dal na vodítko a pomaly kráčal domov. Otvoril som bránku, vypustil Bena a pobral sa k bazénu kde na lehátku ležal Harry. Kývol som mu hlavu na pozdrav, vyzliekol si tričko a nohavice a skočil do bazéna. Ponoril som sa a zaplával si 10 dĺžok. Keď som vyšiel z vody ľahol som si na lehátko. Na ňom som ale dlho nevydržal a tak som sa začal prechádzať okolo bazéna.

,,Hej bratm. Si vpohode?“

,,Prečo by som nemal byť?“ odvrkol som.

,,Najprv prídeš, ani ma poriadne nepozdravíš, vyzlečieš sa, zaplávaš si 10 dĺžok úplne bez problému, tak si ľahneš na lehátko, potom znovu vstaneš a začneš sa tu prechádzať hore dole ako nejaký nechcem povedať čo. Tak mi nehovor, že si vpoho.“

,,Tak fajn. Spomínaš si na Em?“

,,Em? Aká Em?“

,,Predsa to dievča z letiska, čo som vám spomínal.“

,,Jááj. Áno, už si spomínam. A čo je s ňou? A počkať. Ako to že vieš jej meno? Ty si ju stretol? Ako to? A kde? Rýchlo hovor!“

,,Rád by som ti to povedal, keby si ma pustil k slovu.“

,,Okey, okey. Už som ticho. Tak spusti.“ nedočkavo povedal Harry.

,,Prechádzal som sa po....“rozpovedal som mu celý príbeh. Keď som skončil, ústa mal otvorené dokorán.

,,A máš jej číslo?“

,,Veď som ti povedal, že nie. Rýchlo utiekla na nejakú skúšku a ja som šiel hľadať Bena. Som hlupák, že som ju len tak nechal ísť.“

,,Ale nie, nie si.“

,,Nehovor mi, že nie som, keď viem, že som. Nemal som ju nechať újsť.“

,,Tak dobre. Keď ti to pomôže, tak áno si.“

,,Ďakujem. Ale teraz mi prosím ťa poraď čo mám robiť. Som zúfalý. Odkedy som ju videl na letisku, nemohol som na ňu prestať myslieť. A teraz keď sa mi naskytla príležitosť lepšie ju spoznať, pokašlal som to. Keby si ju videl aká bola nádherná aj keď bola mokrá. A jej oči. Tak krásne veľké a hlboké. A jej úsmev.“

,,Niall! Ty si sa zamiloval.“ skríkol Harry.

,,Čože? Nie. Ja a zamilovať? Nie...To nemôže byť pravda. Ja a zamilovaný.“

,,Ale si. Mal by si sa vidieť ako vyzeráš keď o nej hovoríš. Ešte nikdy som ťa takéhoto nevidel. Aby si bol z nejakej holky tak mimo. Neboj sa. Ak je ona, tá tvoja princezná na ktorú čakáš, vaše cesty sa ešte pretnú.“

,,Myslíš?“

,,Stopercentne.“

,,Dúfam, že máš pravdu. Ozaj a nezájdeme niekde? Potrebujem sa nejako odreagovať. Čo tak zájsť do nejakého klubu?“

,,Povedal si klubu? Máš jasné. Za pol hodinu vyrážame.“ povedal natešený Harry.  

                               

                                      

                                                                    Niall :)

                                      
                                                                One Direction house

                                                                    Harry pri bazéne