Veľmi sa ospravedlňujem, že až dnes pridávam novú časť. Vôbec som nemala čas na písanie. Dúfam, že sa vám časť bude páčiť. A taktiež chcem podotknúť, že sa už blížime k finále! :)

                                                                  25.kapitola

Niall
    Zobudil som sa do krásneho slnečného rána. Dnešný deň bude úžasný a nič mi ho neskazí. Práve dnes večer  máme prvý koncert našho turné. Už sa neviem dočkať keď uvidím všetky tie fanúšičky, ktoré nás stále po tých troch rokoch neopustili.
Vyliezol som z postele a vošiel do kúpeľne. Ako kažé ráno, ani toto nebolo výnimkou. Vyzeral som hrozne. Vliezol som do sprchy a zmyl zo seba všetku špinu. Potom som už iba na seba nechal liať prúd horúcej vody. Ani neviem ako, myšlienkami som zablúdil k Emilly. Nevidel som ju už taký polrok. Zo začiatku mi nechávala správy, no ja som nebol schopný zodvihnúť jej to. A keď som jej potom volal ja, nedvíhala zase ona. Stále mala obsadené. Vedel som, že je medzi nami koniec a snažil som sa na ňu zabudnúť. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké. Myslel som na ňu po celé dni, aj v spánku a celý čas som sa utápal vo vlastnom žiali. Po mesiaci som dospel k tomu, že to nemá zmysel a začal som chodiť do klubov. Opil som sa a aspoň na chvíľu na ňu zabudol. No teraz je to už iné. Je pravda, že na ňu niekedy myslím, no už k nej nič necítim.
Vošiel som do kuchyne. Harry stál pri šporáku a niečo varil.
,,Óóóó vonia to výborne." pochválil som ho.
,,Pretože to robím ja." uškrnul sa Harry. Sadol som si za stôl a čakal. Po chvíli už predo mňa Harry postavil tanier. Palacinky! Tie zbožňujem. Boli poliate čokoládou a šľahačkou, no ja som si ešte pridal. Chutili úžasne.
,,Harry, varíš výborne." povedal som s plnými ústami.
,,Ja viem." zasmial sa Harry. Do kuchyne už dobehli aj ostatní. Každému jednému sa na tvár zjavil velikánsky úsmev. Lou pribehol k Harrymu a chcel mu dať pusu na líce. Nemohol som sa nad nimi dvoma zasmiať.
Keď som sa dosýta najedol, bol najväčší čas odísť do O2 arény. Rýchlo som vybehol do izby a prezliekol tričko. Tepláky som si neprezliekal. Sú oveľa pohodlnejšie ako nohavice.
O chvíľu sme už prichádzali k aréne. Z auta som už videl zopár natešených fanúšičiek. Mal som veľkú chuť vystúpiť a ísť k nim, no vedel som, že nemôžem.
Otvorili sme dvere našej šatne. Zložili sme si veci a išli na pódium. Vyskúšali sme si zopár songov a odišli sme späť do šatne.
,,Hej, Paul. Kde je Peter?" spýtal som sa. Bolo to naozaj čudné, že tu ešte dnes nie je. Väčšinou je tu ako prvý.
,,Príde zachvíľu. Inak, donesie aj svoju neter."
,,A koľko má tá jeho neter rokov?" spýtal sa hneď Harry, zaujatý Paulovou odpoveďou.
,,Harry." trepol ho Louis rukou po hlave. ,,Ty ma chceš podviesť?"
,,Kdeže. Teba? Nikdy." povedal Harry a usmial sa.
Vstúpili sme do šatne, a tam už bola Lou, naša maskérka. Ako prvý si sadol do kresla Harry. Postupne sme sa všetci vystriedali a išli sa obliecť. Zostala nám ešte hodinka času. Boli sme v šatni a čakali. Odrazu sa na dvere niekto zaklopal a otvori dvere. Peter.
,,Čaute chalani. Niekoho som vám sem doniesol." povedal a otvoril dvere. Za nimi stála Emilly vysmiata od ucha k uchu. Keď ma však uvidela, úsmev jej zmizol z pier. Od prekvapenie otvorila ústa dokorán. Nechápal som čo sa deje. Em? Ako to? To je Petrova neter? Emilly? V šatni bolo totálne ticho. Pozerali sme sa na seba a nikto nič nepovedal. Odrazu Em pomaly začali tiecť slzy. Chvíľu tam len tak stála, no potom sa otočila a rozbehla sa.
,,Em!" zakričal som na ňu, no ona nič. Len utekala čo najďalej. Nevediac čo robiť, som sa zúfalo pozrel na chlapcov.
,,Čo tu ešte robíš? Tak bež za ňou." prikázal mi Liam. Rýchlo som kývol hlavou a rozutekal sa za ňou. Blúdil som po celom zákulisí. Nikde som ju nevedel nájsť. Zašiel som do VIP miest a tam som ju uvidel. Sedela za barom skrčená a plakala. Neskutočne ma bolelo vidieť ju takto. Ale prečo? Myslel som, že ju už neľúbil. No teraz som zistil, že som to len potláčal. Myslel som si, že keď začnem piť a chodiť do klubov, zabudnem na ňu a to všetko čo sme spolu zažili. No pravdou bolo, že som to iba potlačil a keď som ju teraz uvidel, moja láska k nej je ešte väčšia.
Pomaly som pristúpil k nej.
,,Em, si vporiadku?"
,,Nechaj ma. Vypadni!" povedala Em cez plač. Vedel som, že chce aby som išiel preč, no nedokázal som. Po chvíľke ticha sa ozvala: ,,Prečo si mi nedvíhal? Volala som ti a ty nič! A potom? Čo to malo znamenať?! Ja som sa doma utápala v žiali a ty si zatiaľ chodil do barov, pil si a zabával sa. Keby si mal aspoň tú česť a zdvihol telefón a povedal mi, že je koniec."
,,Čože? Ja som sa zabával? Vieš si predstaviť čo to pre mňa znamenalo? Videl som ťa bozkávať s Chrisom! Nezdvíhal som preto, lebo som nebol pripravený počuť tvoj hlas. A potom, keď som sa ako tak spamätal som ti chcel zavolať, ale stále si mala obsadené. Vtedy mi došlo, že už so mnou nechceš mať nič spoločné. Vieš, čo to pre mňa bolo? Nadával som sa na seba, prečo som ti vtedy nezdvihol. Tak som začal chodiť do klubov a opíjať sa, aby som na teba zabudol. Ani si nevieš predstaviť aké ťažké to pre mňa bolo. Zobúdzať sa do dní a vedieť, že ťa neuvidím už nikdy v živote." Zase nastalo ticho.
,,Takže, ty si mi volal?" spýtala sa Em potichu.
,,Áno. Každý jeden deň."
,,Ja....stratila som mobil a....musela som si zmeniť číslo. Preto si sa mi nemohol dovolať."
,,Čože?" spýtal som sa od prekvapenia. Em iba prikývla. Musel som si všetko usporiadať v hlave. Po chvíli som však vedel, že to všetko bolo jedno veľké nedorozumenie. To s Chrisom som jej už dávno odpustil.
,,Em...ja..." začal som nesmelo hovoriť. ,,Nikdy som ťa neprestal ani neprestanem ľúbiť. Myslel som si, že som už na teba zabudol. Že ten alkohol mi pomohol na teba zabudnúť, vymazať ťa z môjho srdca a vymazať všetku tú lásku, ktorú som k tebe cítil. No keď som ťa tam dnes uvidel stáť, zase som cítil tie motýliky v bruchu. A boli ešte silnejšie. Zistil som, že alkohol som ťa len viac potláčal do zadu do kúta a myslel som si, že som ťa vymazal zo života. No pravda je, že som ťa po celý ten čas ľúbil. A moja láska sa ešte viac prehĺbila. Em....odpusť mi prosím. Odpusť mi, že som sa vtedy k tebe zachoval ako ten najväčší idiot na svete. Mal som byť pri tebe a nie ťa opustiť. Ľúbim ťa Em a chcem byť s tebou po zbytok môjho života. Budeš mojím dievčaťom?"
,,Niall....neviem čo mám na to povedať. Aj ja ťa ľúbim, ale neviem či dokážem s tebou byť. Aspoň nie teraz. Veľmi si ma vtedy ranil a tá rana ešte nie tak celkom zahojená. Treba tomu čas. Zatiaľ budeme kamarátmi. A časom uvidíme." povedala Em. Zostal som z toho trošku sklamaný. No bol som rád, že budeme aspoň kamaráti.
,,Niáááll!!!!" rýchlo som sa postavil. ,,Poď už! Začíname." povedal Liam.
,,Už?" spýtal som sa prekvapene.
,,Áno, už. Za minút nech si pri nás." a odkráčal. Podal som Em ruku a pomohol vstať. Bola tak zlatá. Rýchlo si utrela oči a pomaly sme sa presunuli na svoje miesta. Ona išla do VIP priestoru za Dan, El a Perrie a ja za chlapcami. Keď som bol pri nich, mal som čudný pocit. Cítil som, že dnes to s Em neskončí iba ako kamarátstvo. A taktiež som vedel, že dnes budem spievať iba pre ňu.