ďalšia časť :D dúfam, že sa vám bude páčiť :D

                                                              15.kapitola

Emilly

Dnes je deň D. Prebudila som sa a hneď som vybehla z postele, čo sa tak často nestáva. Rýchlo som sa umyla a zastavila pred skriňou netušiac čo si oblečiem. Vyhádzala som asi celú skriňu, no nič dobré som nenašla. Nakoniec som si spomenula na šaty, ktoré som si kúpila tiež len prednedávnom. Tie by sa na dnes mohli hodiť. Obliekla som si ich a k nim som si doladila biele sandálky, klobúk,kabelku a doplnky. Nastal na rad make-up. Nad ním som tiež rozmýšľala hodnú chvíľu. Rozhodla som sa pre jemný make-up, aby som bola prirodzená. Na viečka som si naniesla svetloružové až biele tiene, linku a na mihalnice naniesla špirálu. Na pery som si dala takisto svetloružový rúž. Ešte som si prečesala vlasy, nasprejovala aby mi držali a zbehla som dole kde vládol zhon. Zobrala som deti do kuchyne a naraňajkovala sa s nimi, pokým Anna s Petrom dobaľovali posledné veci. Riad som dala do dresu a s deťmi sme vyšli von. O chvíľu už prišla Anna a za ňou Peter.

,,Dúfam, že máme všetko.“ povedal Peter.

,,Myslím, že áno. Ešte raz som všetko prekontrolovala.“ povedala maľujúca sa Anna.

,,Tak teda môžeme ísť?“

,,Áno!“ zvýskli deti. Na Malorku sa už nevedeli dočkať. O pol jedenástej sme dorazili na letisko. Odprevadila som ich až ku kontrolám a tam som sa s nimi rozlúčila. Deti ma nechceli pustiť no nakoniec ich Peter nejak odo mňa odtrhol. Ešte raz som im popriala šťastnú cestu a vykročila som ku vchodu letiska. Tam som nasadla do svojho autíčka, ktorým som ich odviezla aby si nemuseli platiť taxík a vyrazila som do centra Londýna. Kým som našla voľné parkovacie miesto, trošku to trvalo. Do parku som dorazila presne o pol dvanástej. Niall tam už bol. Len pri pohľade naňho ako tam stojí sa mi rozbúchalo srdce. Pristúpila som k nemu.

,,Ahoj.“

,,Ahooj.“ objal ma Niall. ,,Tak si teda prišla.“ povedal s radosťou.

,,Áno. Som tu.“ chvíľu sme sa iba tak na seba usmievali.

,,Tak ideme?“ spýtal sa pochvíľke Niall.

,,Jasné. Ale musíš ma viesť.“vybrali sme sa von z parku a potom ma viedol Niall do nejakej štvrti, ktorú som vôbec nepoznala. Predsa, len ešte nie som v Londýne ako doma. Nakoniec sme zastali pred nejakou talianskou reštauráciou. Pripomenulo mi to ocka, pretože pred nedávnom sa učil taliančinu a dnes už ňou vie plynule hovoriť.

,,Páni. Vybral si fakt dobre. Taliansku kuchyňu zbožňujem.“

,,Fakt? Tak to som rád.“ povedal s úsmevom Niall. Ako pravý gentleman mi otvoril dvere a vpustil ma dnu. Mali sme rezervovaný stôl. Prekvapila ma toľká pozornosť Nialla. Náš stôl bol vzadu, aby nás nikto nerušil.

,,Nech sa páči.“ odsunul mi Niall stoličku.

,,Ďakujem.“ o chvíľu nám už priniesli jedálny lístok.

,,Ja si dám Tortellini.“

,,A vy?“ opýtal sa Nialla.

,,Takisto. A doneste nám k tomu nejaké dobré víno.“

,,Iste.“ keď čašník odišiel Niall začal konverzáciu.

,,Tak Em...Ako a kedy si sa rozhodla, že chceš tancovať?“

,,Tanec ma bavil už odmalička. Tanec a klavír ma držali pri živote a samozrejme aj vy. Vy ste sa ma naučili veriť v sny a pozri sa na mňa dnes. Som tu v Londýne, tancujem pre Robbieho Wiliamsa a sedím tu s tebou za jedným stolom. Keby mi to niekto niekedy povedal vysmiala by som ho. Každý deň ďakujem Bohu zato, že mi dal takúto šancu. Predtým bol môj život úplne iný...“ zastavila som sa. Bolo strašne ťažké niekomu to hovoriť. ,,Vieš....predtým môj život takýto vôbec nebol. Okrem rodiny som nikoho iného nemala. Nikto sa so mnou nerozprával. V škole ma úplne ignorovali. Brali ma iba za hlúpu directionerku a bifľošku. Niektorí ani nevedeli moje meno. A v deň stužkovej......“

Ani som nepostrehla kedy nám doniesli jedlo. Niallovi som vyrozprávala celý svoj doterajší život, no o mame som sa nezmienila. To by ma úž úplne dorazilo. Niall ma po celý čas pozorne počúval a nepovedal ani slovo. Bola som mu zato vďačná.

,,Och Emilly. Ani nevieš ako mi je to ľúto....“

,,Nemusíš ma ľutovať. Už som si zvykla. Doteraz som to povedala iba Markovi. Neskutočne sa mi vtedy uľavilo a teraz ešte viac. Ďakujem, že si ma vypočul. No teraz ty. Ako zvládaš všetok ten stres, turné, fanúšičky?“ Niall začal rozprávať. Počúvať ho bolo úžasné. V reštaurácii sme sedeli asi aj dve hodiny. Poriadne sme sa zarozprávali. Vyšli sme von a zamierili si to k London Eye. Cestou mi Niall rozprával vtipné zážitky z jeho kariéri. Tak som sa nenasmiala už dlho a ešte ako to Niall rozprával...Jednoducho to bolo super!

Dorazili sme k London Eye a vybrala som peňaženku aby som si zaplatila lístok.

,,Okamžite ju odlož. Dnes platím ja.“

,,Nie, Niall. Zaplatil si za mňa obed. Už si toho urobil pre mňa dosť. Teraz platím ja.“

,,To nedovolím. Dva lístky, prosím.“ hovoril ignorujúc Niall predavačovi.

,,Nabudúce to už tak nenechám.“ povedala som oduto, no Niall si to nevšímol iba sa zasmial. Nastúpili sme do kabínky a počkali kým nastúpia aj ostatný. Keď sa to pohlo, trošku som sa zľakla a automaticky sa chytila Nialla.

,,Bojíš sa výšok?“

,,Nie. Iba trošičku. Ale inak je to vpohode.“

,,V tom prípade ťa nemôžem pustiť, aby si nespadla.“ zhrozene som na neho pozrela.

,,Neboj sa. Žartujem. Tá kabínka je uzavretá. Nemôžeš vypadnúť.“ povedal som smiechom Niall. ,,Iba keby sa otvorili dvere.“  pozrela som naňho z ešte zhrozenejším výrazom tvári. To už Niall nevydržal a vybuchol smiechom. Nahnevane som doňho štuchla a otočila sa mu chrbtom.

,,No tak, Em. Len som žartoval.“ povedal, no ja som nereagovala. Hrala som sa na urazenú. 

,,Em! Fakt ma to mrzí, prepáč.“ povedal Niall. V jeho hlase bolo cítiť, že sa fakt bojí, že som sa naňho nahnevala. To som už nevydržala ja a vypukla som smiechom. Najprv na mňa prekvapene pozrel, no po chvíľke, mu to došlo a začal sa smiať aj on. Ľudia sa na nás začudovane pozerali, no my sme nemohli prestať. Nakoniec ma Niall objal. Ja som sa ho silno chytila a už ho nepustila. Predsa som sa len ttošku bála. Keď sme boli hore, zastavilo to s nami. Ten výhľad bol to najlepšie čo som videla. Londýn je fakt krásny. Niall vybral z vrecka mobil.

,,Poď odfotíme sa.“

,,Súhlasím.“ naklonila som sa k nemu, aby som sa zmestila do objektívu. Usmiala som sa a Niall nás odfotil. Keď sme si pozreli fotku, musela som uznať, že bola veľmi pekná. V pozadí bol Londýn, no najkrajší na fotke bol Niall.

,,Si krásna.“

,,Ďakujem.“ povedala som trošku zaskočene a do líc sa mi hneď nahrnula červeň. Niall sa iba usmial a pokým sme nezišli dole bol ticho. Ja som si vychutnávala túto chvíľu a ďakovala Bohu, že môžem byť s Niallom. Po London Eye sme sa ešte prechádzali po námestí. Ani som sa nenazdala a už sa stmievalo.

,,Aj keď sa ešte nechcem lúčiť, mala by som ísť. Zajtra vstávam zase skoro ráno, pretože máme skúšky.“

,,Tak to je škoda. Mám ťa odviesť?“

,,Nie, netreba. Neďaleko mám zaparkované auto.“

,,Tak ťa aspoň odprevadím.“ Tentokrát som viedla ja. Cestou mi Niall rozprával o chalanoch a ich hádkach. Zase som sa riadne nasmiala. Smiala som sa ako taký blázon.

Takto smejúc sme prišli až k môjmu autíčku.

,,Tak a sme na mieste.“ otočila som sa ku Niallovi.

,,Áno....Em? Neviem ako ty, no ja som sa dnes nesmierne bavil, ako už dlho nie. Nechcela by si si to niekedy zopakovať?“

,,Ja tiež a veľmi rada si to zopakujem.“ povedala som so širokým úsmevom.

,,Kedy vám zajtra končí skúška?“

,,No o desiatej nám to začína a ja tak rátam, že skončíme okolo tej tretej. Môžem ti potom zavolať.“

,,To by bolo fajn.“ usmial sa Niall a dal mi rýchlu pusu na líce. Dosť ma to zaskočilo a nervózne som sa usmiala. Niall sa otočil na odchod. Keď bol ďalej, ešte sa otočil a zakýval mi. Odkývala som mu a nasadla do auta. Cestou domov som si v myšlienkach prehrávala dnešný deň a Niallovu pusu na líce. Moju prvú pusu od nejakého chlapca, aj keď len na líce. Znova a znova som si túto situáciu prehrávala celý večer až pokým som nezaspala. No aj tam sa mi snívalo s Niallom.

 

Emillyne šaty

talianska reštaurácia

London Eye