Tak a je tu ďalšia kapitola :)                                                       

                                                                 5.kapitola

Ráno som sa prebudila na prenikajúce lúče slnka. Pozrela som sa na hodinky. Pol siedmej. Pokúšala som sa ešte zaspať, ale nešlo to. Nakoniec po dlhom prehadzovaní sa na posteli som vstala a zapozerala sa von oknom. Odrazu som dostala veľkú chuť zabehať si. Rýchlo som sa obliekla a zišla dole do kuchyne, kde som napísala Anne lístok, že som si šla zabehať a do ôsmej by som mala byť doma. Zatvorila som vchodové dvere a pustila sa do rýchleho behu. Ani som nevedela kam idem, ale cítila som voľnosť. Nebehala som už tak dlho. Cestou som si všímala okolie, v ktorom už bývam. Tie domy čo tu boli postavené, boli nádherné a veľké. Určite to musí byť bohatá štvrť. Ani neviem ako, som sa dostala na cestičku, ktorá viedla k pláži. Tam som si sadla na veľký kameň a pozerala sa na more. Bolo krásne, tak ako celý Londýn. Začala som rozmýšľať, čo budem robiť nasledujúci mesiac pokým mi nezačne škola. Nikoho tu nepoznám. Vyzerá to tak, že to budem musieť vydržať sama. Pozerajúc sa na more a slnečné lúče, ktoré sa doňho vpíjali som rozmýšľala o škole, ako to tam bude, aké budem mať hodiny a...zrazu som zatúžila zatancovať si. Vyzula som si topánky a ponožky a boso som sa priblížila bližšie k moru. Piesok bol ešte chladný, ale mne to nevadilo. Začala som tancovať na pesničku DNA od Little Mix a do toho som si spievala text. Úplne som sa doňho vložila a vôbec som nevnímala svet okolo. Keď som skončila počula som potlesk. Obzrela som sa za seba a tam stál...Pane Bože! Predo mnou stál Robbie Williams! A tlieskal mi. Mne Emilly Rolensovej! Iba som tam tak stála neschopná niečo povedať. Robbie videl, že som šokovaná, tak len ku mne pristúpil a povedal: ,,Ahoj. Som Robbie Williams a to čo si tu teraz predviedla bolo úžasné! Asi najlepšie čo som doteraz videl. Si lepšia ako niektoré dlhoročné tanečníčky. To ako si sa pohybovala a ako si si pomáhala s vodou bolo neskutočné. Máš veľký talent.“ nemohla som veriť tomu, čo sa dialo. Keď som prekonala prvotný šok vykoktala som:

,,Ď-ď-ďakujem. Ja som Emilly. Emilly Rolensová. Mysleli ste to vážne? To čo ste práva povedali.

,,Naprosto vážne, Emilly. Bol by som veľmi šťastný, keby si pre mňa robila. Práve teraz začíname nacvičovať na turné. Bol by som veľmi rád, keby si bola v našej bande. Tu máš moju vizitku. Porozmýšľaj a keď budeš rozhodnutá zavolaj. Potrebujeme ešte jednu tanečníčku a keby si to bola ty, bolo by to super. Tak teda porozmýšľaj a daj mi prosím ťa vedieť ako si sa rozhodla ešte tento týždeň.“

,,Jasné. Hneď ako budem rozhodnutá vám zavolám.“

,,Ok. Tak ja už musím letieť. Zatiaľ sa maj Emilly.“

,,Dovidenia.“ zakričala som za ním. Rýchlo som išla domov. Utekala som rýchlosťou svetla. Anna s Petrom mi neuveria. Otvorila som dvere a vbehla som do obývačky.

,,Neuveríte, čo sa mi práve stalo.“ povedala som zadychčane.

,,Tak to musí byť niečo vážne keď tak na teba pozerám. Tak rýchlo hovor.“ povedal Peter.

,,Bola som si zabehať a objavia som pláž. Po chvíľke pozerania na more som dostala strašnú chuť si zatancovať. Keď som dotancovala ozval sa potlesk. Otočila som sa a tam stál v plnej svojej kráse Robbie Williams! Navrhol mi aby som tancovala na jeho turné.“

,,Čože ti navrhol?“ spýtala sa Anna.

,,To myslíš vážne? Dúfam, že si povedala áno.“ povedal s radosťou Peter.

,,Povedala som, že si to ešte musím rozmyslieť, ale asi áno. Idem ešte zavolať ockovi, čo nato hovorí on a dám vám vedieť.“ a už som behala na poschodie do svojej izby. Rýchlo som zhabla mobil a vytočila ockove číslo.

,,Ahoj zlatko. Ako sa máš?“ ozval sa ocko.

,,Ahoj oci. Mám sa úžasne. Neuveríš čo sa mi práve stalo!...“ a začala som rýchlo rozprávať. Keď som dohovorila, nastalo ticho.

,,Oci? Si tam?“

,,Áno som. Páni. To je vážne super. Čo si mu na to odpovedala?“

,,Najskôr som bola zaskočená, ale potom som mu povedala, že sa rozhodnem a dám mu vedieť.“

,,Tak načo čakáš? Zavolaj mu.“

,,Takže to mám prijať?“

,,Že váhaš. Je to šanca, ktorá sa ti už nikdy nemusí naskytnúť. Neváhaj a hneď teraz mu zavolaj, že s tým súhlasiť.“

,,Dobre ocko. Tak ja mu idem teda zavolať. Pozdravuj Thomasa a ostatných. Ľúbim ťa. Pa.“ a zložila som. Rýchlo som vytočila Robbieho číslo. Bol veľmi rád, že som tú ponuku prijala. Zajtra mám byť v sále o 10 doobeda a začneme nacvičovať. Už sa neviem dočkať.