Je tu ďalšia kapitola...nech sa vám páči :)

 

                                                            8.kapitola

Emilly

Skúška bola super. Začali sme s úvodom jedného songu a musím povedať, že nám to šlo veľmi dobre. Keď sme skončili, šli sme sa prezliecť do šatne. Všetci tí ľudia sa mi veľmi páčili. Boli pohodoví a bola s nimi zábava. Prvý tanec bol zároveň aj párový. Wade, tak sa volá náš choreograf, ma dal do páru s Chrisom. Bol veľmi zlatý a dobre sa mi s ním tancovalo.

,,Tak čo? Ako vám to dnes šlo?“

,,Robbie? Veľmi dobre. Denny je super. Vymyslel veľa dobrých pohybov.“ prekrikovali sme sa.

,,Tak to som rád, že sa vám páči. Chcel by som vám niečo oznámiť, tak sa prezlečte a čakám vás v sále.“ rýchlo sme sa prezliekli, pobalili sa a už sme kráčali do sály. Tam sme si posadali a Robbie spustil: ,,Keďže som vám o turné veľa nepovedal a ani o vašom plate, nastal na to čas. Keďže teraz je polka júna a turné začína v polke júla, máte na nacvičovanie presne mesiac. Podľa toho, čo mi povedal Danny ako vám to ide, by ste to mali v pohode všetko stihnúť. Skúšky sa budú konať každý deň o 10, iba keby bol nejaký vážny problém tak sa presunú. So mnou začnete nacvičovať až keď všetko budete vedieť. A teraz dve najdôležitejšie veci. Miesto turné a váš plat. Turné sa bude odohrávať v Austrá....“

,,Čože? Austrália? To myslíš vážne? To je úžasné. Tam som ešte nikdy nebol.“ každý hneď vykríkol, iba ja s Dan sme sedeli v nemom úžase a nezmohli sme sa na slovo.

,,Ticho! Ticho....viem, že ste radi ale nechali by ste ma dopovedať?“ povedal so smiechom Robbie.

,,Áno, áno. Len hovor.“

,,A váš plat bude 80000 libier.“

,,Wau! To je super. Ďakujeme.“ a hneď sme ho všetci išli vyobjímať. Páni. Nie to, že budem tancovať s Robbiem Williamsom a budem mesiac v Austrálii, ešte za to dostanem zaplatené! Ako môžem mať toľko šťastia. Je to neuveriteľné.

,,Hej Em. Netreba ťa zviesť domov?“ priskočil ku mne Chris. Zaskočilo ma to. Ešte nikdy mi to nikto nenavrhol.

,,Veľmi rada by som to prijala, ale už som dohodnutá s Dan,že si ideme niekde sadnúť, ale ak chceš môžeš ísť s nami, nemal by to byť problém, že Dan?

,,Čože?“

,,Nie je problém aby šiel s nami aj Chris, že nie?“

,,Ale nie vôbec. Aspoň bude väčšia zábava.“

,,Tak teda ideme?“ spýtala som sa.

,,Jasné, len si zoberiem veci a rozlúčim sa. Zatiaľ ma počkajte vonku.“ zatvorili sme dvere sály a privolali výťah. Otvorili sa dvere, mi sme doňho vstúpili a nastalo ticho. Chcela som sa ho niečo spýtať, ale netušila som čo.

,,Tak Em...“

,,Áno?“ spýtala som sa s vydýchnútim toho, že sa ma na niečo spýtal a nebolo by medzi nami po celý čas trápne ticho.

,,Ako si sa to vlastne dostala do Londýna? Počul som od niekoho, že si zo Slovenska a toto je tvoje prvé turné. Je to pravda?“

,,Áno to je.“

,,Páni. Tak to mal Robbie fakt šťastie, že našiel takýto perfektný talent ako ty. Kde si sa dovtedy skrývala?“

,,Tak to teda neviem. Pravdu povediac nikdy ma ani len nenapadlo, že by som mohla tancovať pre niekoho tak slávneho. Prekvapilo ma už len to, že ma prijali na umeleckú školu tu v Londýne.“

,,Budeš tu študovať? To je super. Ale stihneš to keď máme turné?“

,,Áno. Šťastie mi hrá konečne do karát. Škola sa mi nakoniec začína až v Septembri, takže to všetko stihnem.“

,,Tak to je potom dobré. Ale ako to,že konečne? Tomu nechápem. Ty s tvojim talentom si musela povyhrávať kopu cien.“

,,Áno to je pravda, ale vyhrávala som ich dovtedy pokým...“ z oka mi vypadla slza.

,,Prepáč. Nechcel som ťa rozplakať. Nemusíš mi to povedať ak nechceš.“

,,Ďakujem. Nechcela by som tebe a taktiež sebe pokaziť náladu. Zmeňme radšej tému.“

,,Dobrý nápad. Ale najprv by sme asi mali vystúpiť z výťahu, lebo tie dvere sa zase zatvoria.“

,,No to by sme mali.“ povedala som už znova s úsmevom. Chris bol veľmi fajn. Myslím, že si budeme rozumieť. Vyšli sme pred budovu. Počasie vonku sa za ten čas zmenilo. Oblohu bez mráčika vystriedalo fúdo mračien a vzduch sa riadne ochladil.

,,Vidno, že si nie si angličan. Počasie sa tu strieda ako na bežiacom páse. Tu máš. Daj si bundu, bude ti teplejšie.“

,,A čo ty? Máš iba nátelník.“

,,Neboj, prežijem. Už som na to zvyknutý.“ a usmial sa. Mal veľmi pekný úsmev, ale na Niallov nemal. Čo to tu trepem?

,,Ďakujem.“ povedala som rýchlo. Za chvíľku už došla Dan a mohli sme ísť.

                                                                          Wade

                                                                           Chris

                                                                 klub do ktorého šli